Monday, April 30, 2012

La CNT se concentró a las puertas de la Asamblea General de Socios del RACC

La CNT se concentró a las puertas de la Asamblea General de Socios del RACC
La CNT de Barcelona se concentró el pasado jueves 26 de abril a las puertas de la Asamblea General de Socios del RACC, en el marco de su campaña en contra de la aplicación de la reforma laboral en la empresa y la atención de llamadas de emergencias médicas por personal sin la cualificación para ello. Durante la concentración, se realizó una rueda de prensa en la que participó también una representación de socios del RACC.


Desde hace algunos meses, la Sección Sindical de CNT en el RACC ha venido denunciando la delicada situación en el Servicio Médico del RACC, cuyas llamadas se ven obligados a atender trabajadores sin la debida formación médica, con el consiguiente riesgo tanto para los socios como para los trabajadores que se exponen a una responsabilidad para la que no están preparados. Por si fuera poco, el RACC se ha apresurado en aplicar la nueva reforma laboral, en forma de modificaciones de turnos y horarios que están encaminadas a una erosión planificada del servicio propio de atención telefónica, para así poder justificar la subcontratación del servicio en una empresa del telemárketing. Una erosión del servicio que a juicio del sindicato conlleva una peor atención, peores condiciones para los trabajadores y caos organizativo.

Para denunciar estas actuaciones, este sindicato inició una toma de contactos con una plataforma de socios del RACC para informarles de la verdadera situación laboral en la empresa, lo que se materializó en una reunión a comienzos de abril. Como es normal, los socios se mostraron indignados ante las nefastas consecuencias que la política del RACC pude acarrear en un servicio que se ha caracterizado por proyectar una imagen de calidad, y han decidido sumarse a la campaña de CNT para que la empresa rectifique su proceder.

Sin embargo, las negativas al diálogo por parte de los directivos del RACC, así como la inoperatividad del Comité de Empresa, nos han dejado como única opción la protesta, por lo que la CNT se concentró el pasado jueves 24 de abril a las puertas de la Asamblea de General de Socios del RACC. Durante la concentración, se realizó una rueda de prensa con participación de la plataforma de socios del RACC y miembros de la Sección Sindical, para exponer las razones del conflicto y anunciar las próximas acciones de la campaña, que se mantendrá hasta que la empresa no se comprometa a ofrecer una solución válida a los demandas de los trabajadores y trabajadoras.

Обращение к анархистам по поводу манифестаций 1 мая

Товарищи анархисты!

Как стало известно, часть московских либертариев намеревается принять участие 1 мая в т.н. "Левом марше" вместе с различными сталинистскими и ленинистскими партиями - наследниками тех, кто утопил в крови Кронштадт и махновское движение, уничтожил анархизм в России и привел к гибели Испанскую революцию, наследниками тех, кто сажал, пытал и расстреливал анархистов в Болгарии и Германии, на Кубе и в Китае, единомышленниками греческих сталинистов, которые вместе с полицией нападают на анархистские демонстрации...
Эти политиканы, генералы без армии, сталиноидные лицемеры из "Левого фронта" и патриоты из РКРП и КПРФных отколов, в очередной раз хотят использовать анархистов в качестве массовки для своих властнических амбиций, бесстыдного пиара и назойливой пропаганды. Более того, они даже не выражают сожаления и раскаяния в отношении преступлений, совершенных их политическими течениями против анархистов в прошлом, а это значит, что, в случае прихода к власти, они готовы повторить подобное кровопускание вновь.


Мы приглашаем тех анархистов, кто не готов с такой легкостью забыть и простить пролитую кровь своих предшественников, кто сохраняет верность девизу "Наше отечество - все человечество" и не желает компромисса с псевдолевым патриотизмом, придти на Первомайский митинг в Москве, организуемый анархо-синдикалистами у памятника революции 1905-1907 гг. у метро "Улица 1905 года". Это будет социальный митинг, организуемый без сталинистских и ленинстских партий всех мастей, без вчерашних и потенциальных палачей трудового народа.

Освобождение трудящихся - дело самих трудящихся.
Кронштадт 1921: не забудем, не простим!
Оргкомитет митинга 1 мая 2012 г.

First of May 2012: Against Capitalist Austerity Measures, Exploitation and Oppression - for Workers Self- Emancipation!

This year’s May Day has special significance as it marks the 125 Anniversary of the murder of the Haymarket Martyrs by the government of the United States in 1887. In 1886 an international campaign was launched in support of the 8 hour day. As part of that campaign a strike was called in Chicago on May 1st 1886.  On May 4th during a demonstration called in support of the strike, a provocateur bomb exploded. The state sought to blame the anarchist who had been at the forefront of the campaign.

The government arrested 8 Anarchists, Parsons, Fischer, Engel, Spies, Lingg, Schwab, Neebe and Fielden. Though clearly innocent, Parsons, Fischer, Engel and Spies were hanged November 11 1887 and Lingg died in prison. The murder of the four men, who become known as the Haymarket Martyrs, sparked a massive international protest and lead to May 1st being declared International Workers Day. A day born out of the brutality of the state and the heroic struggle of the workers and one that belongs to the international proletariat.

On this May Day we are yet again seeing capitalism and the forces of the state attacking the working class. The world is in the grip of an economic crisis resulting from the inherent instability of capitalism. Globalization has set capitalism free from the constraints of national boarders and the oppression of the state is increasing and is being used by governments to attack working class resistance in the interest of international capitalism.

But though today we face remarkably similar conditions to those faced by workers at the time of the first May Day, thus so far there has been a different response by the international working class. The early workers movement turned its back of reformism and sought to build revolutionary unions and launched a powerful fight back against capitalism. Today workers are mainly organized in reformist trade unions that are unable and incapable of coming to terms and resisting the changing nature of globalised capitalism.

To succeed workers must reject reformism and electoral politics and once again turn to internationalism, solidarity and direct action as a means of organizing as a class to directly confront the capitalist economic dictatorship. A dictatorship that is now being clearly revealed across Europe and especially in Portugal, Italy, Greece and Spain where vicious austerity measures are being imposed on workers.

That these Southern European economies are under attack is not surprising. A powerful group of Anglo-American financiers agreed in November 2009 that a diversionary attack on the euro, centered on the weaker Mediterranean economies, would be an ideal means of relieving pressure on the battered US dollar, then at a record low. This was followed by media attacks and coordinated financial speculation targeting the so-called PIGS countries: Portugal, Italy, Greece and Spain.

These attacks have been met with growing workers resistance which the IWA has fully supported. There was lately a General Strike on March 22 in Portugal as reported by AIT –Portugal and the USI-AIT is active in the protests against the hard austerity measures in Italy. The protests have been, and are going on in Greece, and the workers at the Kilkis hospital showed the path by occupying the hospital. It was a General Strike on March 29 in Spain, and further mobilizations are initiated by the very active CNT-AIT against the government massive onslaught on workers conditions and rights!

Over the last year the IWA has also been involved in countless, international campaigns and solidarity actions in support of workers worldwide.  On March 29, 30 and 31 the IWA also organized a successful Action Days against Capitalist Austerity Measures, Exploitation and Oppression. It is through such campaigns and solidarity actions rather than just words that the IWA is expanding.

The IWA consist of older and newer Sections which the commemorations this year show: The USI-AIT is 100 years, the NSF-IWA is 95 years, the young and vital IWA Section, ZSP-IWA is 5 years. Besides this, in the end of this year, it is 90 years commemoration of the IWA and it`s (re)founding in Berlin!

On this May Day 2012 our message to the workers of the world remains the same as at the time of the Haymarket Martyrs: Capitalism has and always will remain a system based on exploitation and oppression. It is a barbaric system that results in human misery, ecological disaster, unemployment, fascism and wars. 

As such capitalism cannot be reformed. Reformism is used by capitalism to undermine and weaken workers self-organization, struggle and emancipation. The only path to emancipation for us as workers is to take control of our own struggle: A struggle that is directed against and outside of class collaborationist structures and that through Direct Action and Solidarity confronts and defeats the Capitalism and establishes Libertarian Communism!

For Workers Self -Emancipation!
Long live the IWA and Anarchosyndicalism!

Oslo, April 28 2012
IWA- Secretariat

Primero de Mayo de 2012: Contra las Medidas Capitalistas de Austeridad, la Explotación y la Opresión - ¡Por la Auto-Emancipación de los Trabajadores!

El Primero de Mayo de este año tiene un significado especial ya que marca el 125 aniversario del asesinato de los Mártires de Haymarket por el gobierno de los Estados Unidos en 1887. En 1886 se lanzó una campaña internacional en apoyo de la jornada laboral de 8 horas. Como parte de esa campaña se convocó una huelga en Chicago para el 1 de mayo de 1886. El 4 de mayo, durante una manifestación convocada en apoyo a la huelga, explotó una bomba provocadora. El estado buscó la forma de culpar a los anarquistas que habían estado a la vanguardia de la campaña.


El gobierno arrestó a 8 anarquistas: Parsons, Fischer, Engel, Spies, Lingg, Schwabb, Neebe y Fielden. A pesar de ser claramente inocentes, Parsons, Fischer,  Engel y Spies fueron ahorcados el 11 de noviembre de 1887 y Lingg murió en prisión. El asesinato de los cuatro hombres, que llegaron a ser conocidos con el nombre de los Mártires de Haymarket, fue la chispa que encendió una masiva protesta internacional y que llevó a que el Primero de Mayo fuera declarado el Día Internacional de los Trabajadores. Un día nacido de la brutalidad del estado y de la lucha heroica de los trabajadores, un día que pertenece al proletariado internacional.

En este Primero de Mayo aún seguimos viendo cómo el capitalismo y las fuerzas del estado atacan a la clase trabajadora. El mundo está inmerso en una crisis económica como consecuencia de la inestabilidad inherente al capitalismo. La globalización ha liberado al capitalismo de las restricciones de las fronteras nacionales y la opresión del estado va en aumento y está siendo usada por los gobiernos para atacar la resistencia de la clase trabajadora a favor de los intereses del capitalismo internacional.

Pero a pesar de que hoy nos enfrentamos a condiciones notablemente similares a las que se enfrentaron los trabajadores en los tiempos del primer Primero de Mayo,  hasta ahora ha habido una respuesta diferente por parte de la clase trabajadora. El primer movimiento obrero dio la espalda al reformismo y buscó construir sindicatos revolucionarios y lanzó una poderosa lucha contra el capitalismo. Hoy los trabajadores se organizan principalmente en sindicatos reformistas que no pueden y están incapacitados para llegar a acuerdos y resistir la naturaleza cambiante del capitalismo globalizado.

Para triunfar, los trabajadores deben rechazar el reformismo y las políticas electoralistas y volverse de nuevo hacia el internacionalismo, la solidaridad y la acción directa como medio de organizarse como clase y de confrontar directamente la dictadura económica capitalista. Una dictadura que ahora está viéndose claramente revelada por toda Europa y especialmente en Portugal, Italia, Grecia y España donde se están imponiendo a los trabajadores perversas medidas de austeridad.

Que estas economías del sur de Europa estén siendo atacadas no es sorprendente. Un poderoso grupo de financieros anglo-americanos acordaron en noviembre de 2009 que un ataque de distracción al euro, centrado en las más débiles economías mediterráneas, sería un medio ideal de aliviar la presión sobre el machado dólar USA que,  en aquellos tiempos estaba en su récord a la baja. A esto le sucedieron ataques de los medios de comunicación y una especulación financiera coordinada que tenía como objetivo los llamados países PIGS: Portugal, Italia, Grecia y España.

Estos ataques han estado chocando con una creciente resistencia obrera que la AIT ha apoyado plenamente. Últimamente hubo una Huelga General el 22 de marzo en Portugal, tal como informó la AIT-Portugal y la USI-AIT está activa en las protestas contra las duras medidas de austeridad en Italia. Hubo protestas, y aún continúan, en Grecia y los trabajadores del hospital Kilkis mostraron el camino ocupando el hospital. Hubo una Huelga General el 29 de marzo en España y otras movilizaciones han sido iniciadas por la muy activa CNT-AIT contra la masiva embestida del gobierno contra las condiciones y derechos de los trabajadores.

A lo largo del último año, la AIT también se ha involucrado en incontables campañas internacionales y acciones de solidaridad en apoyo a los trabajadores por todo el mundo. El 29, 39 y 31 de marzo la AIT también organizó unos exitosos Días de Acción contra las Medidas de Austeridad Capitalistas, la Explotación y la Opresión. Es a través de campañas como ésta y de las acciones de solidaridad, más que con sólo palabras, como la AIT se está expandiendo.

La AIT consiste en Secciones más antiguas y más nuevas, tal como muestran las conmemoraciones de este año: la USI-AIT cumple 100 años, la NSF-AIT hace 95, la joven y vital Sección de la AIT, ZSP-AIT cumple 5 años.  ¡Además de esto, a finales de año tenemos la conmemoración del 90 aniversario de la AIT y de su (re)fundación en Berlín!

En este Primero de Mayo de 2012, nuestro mensaje a los trabajadores del mundo continúa siendo el mismo que en los tiempos de los Mártires de Haymarket: el capitalismo es, y seguirá siendo siempre, un sistema basado en la explotación y la opresión. Es un sistema bárbaro que produce miseria humana, desastre ecológico, desempleo, fascismo y guerras.

Como tal, el capitalismo no puede ser reformado. El reformismo es utilizado por el capitalismo para minar y debilitar la auto-organización, la lucha y la emancipación de los trabajadores. La única vía hacia la emancipación para nosotros como trabajadores, es tomar el control de nuestra propia lucha: una lucha que se dirige contra y desde fuera de las estructuras que practican el colaboracionismo de clase y que, a través de la Acción Directa y la Solidaridad, confronta y derrota el Capitalismo y establece el Comunismo Libertario.


¡Por la auto-emancipación de los trabajadores!
¡Viva la AIT y el Anarcosindicalismo!

Oslo, 28 de abril de 2012
Secretariado de la AIT

Sunday, April 29, 2012

Pracownicy tymczasowi w Holandii zatrudnieni przez OTTO skarżą się na większe potrącenia z pensji


ottowygrac.png
Na początku roku, Związek Syndykalistów Polski otrzymał zgłoszenie od polskich pracowników firmy Otto pracujących w Holandii na temat dodatkowych opłat uszczuplających zarobki. Mieszkanie w hotelach należących do firmy nie jest teoretycznie obowiązkowe, a firma nie powinna zarabiać na zakwaterowaniu, jednak wiele wskazuje na to, że skargi pracowników są uzasadnione. Firma napisała tak w swoim piśmie do pracowników:
Zużycie energii powyżej przeciętnej będzie skutkowało potrąceniem odpowiedniej kwoty z wynagrodzenia. Naszym zdaniem zużycie mediów można obniżyć, a kosztami za nadmierne zużycie powinni zostać obciążeni użytkownicy. Jakby nie patrzeć, chodzi tu o zawartość Państwa portfeli. Starajcie się więc kontrolować swoje rachunki.
W odpowiedzi na zapytanie wystosowane przez Związek Syndykalistów Polski, firma OTTO odpowiedziała następująco:
OTTO jest prawnie upoważnione do naliczania kosztów związanych ze zużyciem energii powyżej średniej. Materia ta została sprawdzona przez doradców i związki zawodowe, zanim system został wprowadzony przez OTTO. Ponadto stwierdzamy, że zgodnie z ABU, OTTO Work Force nie ma na celu osiągania zysków z umożliwiania pracownikom użytkowania mieszkań pracowniczych.
OTTO Work Force B.V. działanie swoje opiera na klauzurze z umowy użytkowania, która stanowi, że spółka OTTO ma prawo korygować opłaty związane z użytkowaniem mieszkania w przypadku zmian w warunkach rynkowych oraz, że o ewentualnych korektach spółka OTTO powiadomi użytkownika z wyprzedzeniem. Informację o możliwym naliczeniu kosztów związanych ze zużyciem energii elektryczne, gazu lub wody zostały zaanonsowane mieszkańcom lokacji z należytym wyprzedzeniem.
ABU CAO, to bardzo niekorzystne dla pracowników porozumienie zbiorowe dotyczące pracy tymczasowej w Holandii, które zostało wynegocjowane przez przychylne dla pracodawców związki zawodowe. Poziom potrąceń będzie oczywiście zależeć od poziomu "średniego zużycia", który ustali agencja.

Firma OTTO od dawna jest przedmiotem zainteresowania anarcho-syndykalistów ze względu na wiele problemów, z którymi borykają się pracownicy firmy. Wiele z tych problemów udało się rozwiązać dzięki międzynarodowym akcjom nacisku.

Saturday, April 28, 2012

London May Day 2012 - Against Workfare


MEET: 12:00pm @ Clerkenwell Green.
RE-CONVERGE: 16:00pm @ West One Shopping Centre (by Bond Street tube)

MAP OF LOCATIONS: http://g.co/maps/wx93f
On May Day we are calling on all those fighting back against the government's austerity plans to join us in taking direct action against companies participating in the workfare schemes. Instead of standing around and listening to speeches at the end of the TUC march we will be heading straight into the West end to regroup and start taking action.

Workfare is a range of government schemes that make people on benefits work for their dole. The government and some in the media present it as a way of encouraging people back into work by gaining experience. This ignores two things – first, there are not enough jobs available for those who want them; and second, workfare placements themselves are taking jobs away from paid workers.

The companies using workfare all make large profits. The work being done would need to be done anyway. By getting forced labour to do it for free, the companies' profits will grow. Their regular workers are often on low pay themselves and find their overtime cut and pay held back because of the forced labour schemes.

Bosses prefer not having to pay for workers. Instead, we are all paying to subsidise their profits. Protests have already forced some to pull out of the scheme. Let's make it all of them.

May Day became International Workers Day because of the anarchists killed by the US state during the struggle for the eight-hour working day. Now we are struggling to ensure that workers get paid and those out of work or unable to work are not forced to work for their benefits.

When the march has finished, instead of standing around to listen to the likes of Tony Benn bore on, head into the West end and start to target the companies benefiting from forced labour!

South London Solidarity Federation
North London Solidarity Federation
http://www.ukuncut.org.uk/actions/865
http://www.facebook.com/events/406395462721503/

Organización Obrera

Descargar el periódico en formato pdf

Marzo-Abril 2012

1 maja należy do pracowników, a nie do pracodawców! Jedyna demonstracja antykapitalistyczna!

Święto 1 maja, które swoje źródła czerpie w prawdziwych walkach pracowniczych, od lat jest przedmiotem ataków różnego rodzaju. SLD i inni socjaldemokraci próbują z tego święta uczynić celebrację obłudnej postawy polegającej na szermowaniu hasłami o obronie pracowników, gdy w rzeczywistości wspierają ataki na prawa pracownicze i niszczenie ich dotychczasowych zdobyczy. Lewica, której nie powiodła się budowa znaczącego i klasowo zorientowanego ruchu społecznego, stara się wciąż dokonać zmian odgórnie, przez przejęcie władzy, wybierając wciąż nowych charyzmatycznych liderów, którzy mogą pomóc wciągnąć działaczy do parlamentu - gdzie nadal będą tą samą bezradną zgrają, niezdolną do rozwiązania prawdziwych problemów, z którymi borykają się ludzie pracy. Poszukujący alternatywy dla SLD co kilka lat wiążą swoje nadzieje z nowymi szarlatanami, którzy pojawiają się na scenie, patrząc przez palce na ich chore ambicje i dążenie do władzy za wszelką cenę.


Najnowszym graczem na tym fałszywym rynku jest Janusz Palikot, oczywisty zwolennik neoliberalnej polityki, członek pokrętnej klasy posiadaczy, który wzbogacił się na pracy zwykłych ludzi, zachowując dla siebie większą część wypracowanej przez nich wartości, podczas gdy pracownicy musieli się zadowolić nędznymi zarobkami. Nie przestając ani na chwilę być wrogiem klasy pracującej, udało mu się utworzyć coś w rodzaju soft-lewicy, pozbawionej rzeczywistej polityki społecznej i zdolnej przekupić jednych i przypodobać się drugim. W efekcie powstała mieszanka liberalnego stylu życia i neoliberalnej ekonomii, która pozostawia gospodarcze status quo nietknięte i nie stanowi żadnej odpowiedzi na materialne warunki egzystencji pracowników i większości społeczeństwa. Janusz Palikot stara się wykorzystać popularne tematy, takie jak legalizacja marijuany, czy ruch lokatorski, by walczyć o wpływy i władzę. Nie jest jednak w stanie dostarczyć realnych rozwiązań dla tych problemów.

Jeśli ten błazen wyobraża sobie, że będzie w stanie przejąć święto 1 maja w taki sam sposób, w jaki przejął kontrolę nad liberałami, stanowczo się myli! Podobna obelga rzucona w twarz klasy pracującej nie może być tolerowana i z pewnością nie będzie!

W odróżnieniu od socjal-demokratów i salonowych liberałów, wiemy że pracownicy i szefowie nie mają ze sobą absolutnie nic wspólnego. Święto 1 maja nie jest dniem, w którym powinniśmy wysłuchiwać bredni wygłaszanych przez polityków, oszustów, którzy uskuteczniają swój PR, a nawet związkowców, którzy uczestnicząc w komisjach trójstronnych sprzedają interesy pracowników, by utrzymać swoje stanowiska. To jest NASZE święto, nas pracowników, tych pozbawionych władzy nad własnym życiem, tych którzy walczą o swoją godność jako pracowników, na przekór nadużyciom pracodawców.

W tym roku, na święto 1 maja przybądź do Warszawy na jedyną prawdziwą anty-kapitalistyczną i anty-systemową demonstrację! Pokaż swój sprzeciw wobec ataków na prawa pracownicze, przeciw sprzedajnej lewicy i socjal-demokratycznej farsie!

Friday, April 27, 2012

PDX MayDay Events!

May Day Planned Events

The following are the publicly announced events.  This listing is simply information
on the wide variety of May Day activities.

PERMITTED RALLY AND MARCH
This will be the traditional large, 'family-friendly', permitted and legal event.

2PM  Tabling begins for community groups
3:30 Permitted Rally begins.
4:30 Permitted March begins.
6PM  March returns to South Park Blocks (estimated).
  
https://www.facebook.com/events/220604641373277/

STUDENT STRIKE
7:30am at 501 North Dixon Street (PPS Headquarters)

Students on Strike is the beginning of a student led campaign against budget cuts and the falling quality of our schools. Rally at PPS Headquarters and nonviolently shutdown work; this action is building towards the May 11th mass demonstration at Pioneer Square currently being organized by Teachers, Parents and Students.
http://www.facebook.com/events/409741142371139/
--------
LAND LIBERATION & SPACE RECLAMATION
PORTLAND LIBERATION ORGANIZING COUNCIL (PLOC)
9 a.m. Woodlawn Park (at NE Dekum Street)  
Land liberation with PLOC and friends! Show up ready to reclaim land as part of a community resistance event and have fun at a block party.  Text @ploc-openrrn to 23559 to join our Rapid Response Network and stay up-to-date on further developments: www.liberatepdx.org
http://www.facebook.com/pages/Portland-Liberation-Organizing-Council/410268802335060

--------
MAYDAY GENERAL STRIKE MARCH
An unpermitted event, "Friendly to otherwise unfriendly tactics"
   Rally: 11:30-12:30
   March: 12:30-? 
Assemble under the Westside Burnside Bridge (Saturday market location)
http://www.facebook.com/events/408483545845941/

--------
MAYDAY FREEDOM FESTIVAL
~6:30pm
Celebrate May Day and liberate a building. Assemble in South Park Blocks immediately following the permitted march, stay in the South Park Blocks to eat together before marching to
liberate a space. Plans are still being discussed.
http://www.facebook.com/events/277573998992695/

Official Las Vegas May Day Press Release

General Strike & March in Support of Immigrant & Workers’ Rights on May 1st

On May 1st, 2012 the people of Las Vegas will participate in a day of action in solidarity with immigrants and workers of the world. We will join national efforts to support comprehensive immigration reform and denounce the passage of unjust laws that target the working poor, people of color, women, queer people, transgender people, im/migrants and other marginalized communities.

Economically disenfranchised communities continue to be oppressed as a result of the greed of corporations and governments; therefore, we are calling on our communities to take part in a general strike. We ask the community to not participate in the system for one day by abstaining from spending money, buying gas, going to school or work. Instead, come out into the street and march alongside us!

The March will begin at Commercial Center District and end at the Lloyd George Federal Building in downtown Las Vegas. The March will be followed by a rally and vigil at the Federal Building.

WHAT: May 1st Annual Immigrant & Workers’ Rights March, Rally and Vigil
WHEN: Saturday, May 1st 2012 at 4:30 p.m.
WHERE: At the Commercial Center District, 953 East Sahara Avenue, LV 89104
Points of Unity:
  • Denounce and end the unprecedented number of deportations by the Obama administration 
  • Support Family Reunification. 
  • Close the immigrant detention centers. 
  • End anti-immigrant segregation in education: 
  • Support the Dream Act. 
  • No to the wall; no to the militarization of the border. 
  • Support same Sex bi-national couples: Support the Uniting American Families Act. 
  • Stop femicide along the US-Mexico Border. 
  • Stop the abusive, inhumane and genocidal treatment of immigrants. 
  • Support workers’ rights to organize. 
  • End Secure Communities, E-Verify, Arizona’s SB 1070, and Alabama’s HB 56. 
  • Stop using the term “illegal”. 
  • End the criminalization of and provide protection for Queer, Lesbian, Gay, Bisexual and Transgender immigrants.
For more information, please contact Jasmine Rubalcava by Phone: (702) 900-4918 or email us at: ucirlv@gmail.com

1 de Mayo: un día de protesta, una vida de lucha



El 1 de Mayo simboliza la lucha de los trabajadores de todo el mundo. No es un día festivo como se empeñan en hacernos ver desde los estamentos de poder, sino un día de protesta contra el trabajo asalariado y contra la explotación de un sistema capitalista cuyas crisis endémicas pagamos los que sostenemos la base de una estructura piramidal.

El Estado y las burocracias sindicales han favorecido la desmovilización de la clase obrera, fomentando el individualismo, la delegación y la conciliación para lograr el ansiado pacto social, despreciando las verdaderas herramientas con las que contamos los trabajadores, es decir la acción directa y el apoyo mutuo. Por este motivo, el 1 de Mayo es un día para reivindicar la libre organización de los trabajadores y la horizontalidad como únicas vías para la emancipación de los explotados, y más en un momento crucial como el actual, inmersos en una oleada de recortes de derechos laborales y sociales.


Ha pasado más de un siglo desde la masacre de Chicago y desgraciadamente las calles de todo el mundo siguen regadas por sangre obrera. En esta fecha no podemos limitarnos a recordar a los mártires que dieron su vida por conquistas sociales cuando en la actualidad los trabajadores seguimos sufriendo la misma esclavitud. No podemos quedarnos en la simple memoria histórica cuando aquí, en esta región y en este mismo momento, se sigue practicando la dictadura sindical y se persigue a los trabajadores organizados. La nueva Ley Antiterrorista es la última vuelta de tuerca en la maquinaria represiva que busca criminalizar la protesta y castigar con la máxima severidad a quién no se doblega.
Es necesario volver a recuperar las calles y las fábricas, hacer que la militancia sea nuevamente masiva y basada en la implicación directa de los afectados. Sólo participando activamente en organizaciones obreras autónomas, independientes de las subvenciones estatales, asamblearias y sin jerarquías, podremos hacer una defensa colectiva de nuestros intereses como trabajadores mientras avanzamos hacia una sociedad más justa e igualitaria.

Si no sos vos, ¿quién?; si no es ahora ¿cuándo?

Boletín Informativo nº3: "La lucha continúa

Pasada la jornada de Huelga General, vemos como se siguen dando pasos progresivamente hacia la pérdida de derechos. La clase trabajadora del estado español se encuentra:

Con una Reforma Laboral que abarata el despido, ofrece un amplio margen legal para la ejecución de ERE’s y destruye empleo con el consiguiente aumento del paro (sobretodo el juvenil) y premia a los culpables con la amnistía fiscal.

Con el escándalo de los beneficios de la banca y los grandes monopolios, la subida de impuestos o los recortes y las privatizaciones de los sectores y servicios públicos (educación, sanidad, políticas sociales…). Como es el caso del copago (o más bien repago) sanitario, que nos afectará a todos, en particular a los pensionistas que contribuirán al gasto farmacéutico con un porcentaje de su pensión o la batalla contra la formación universitaria, con el aumento de las tasas que impedirá el acceso a la universidad a familias con menores ingresos; deterioro de la educación en general, con el aumento de alumnos por clase, mientras los ricos llevan a sus hijos/as a colegios privados subvencionados por el estado...

En definitiva, con un panorama desolador que nos afecta directamente a la clase trabajadora en general. Todo ello debido a un modelo social y sindical que han cedido ante los poderes políticos y económicos, conduciéndonos inevitablemente a la desmovilización de la clase trabajadora y alimentando su sistema basado en la representatividad y el delegacionismo.

Pues bien, es hora de superar la “apatía”, el miedo, la resignación y la pasividad. Tenemos que plantarle cara al sistema y dejar de fortalecerlo. Acabemos con la dominación por parte de la clase dirigente y hagámonos partícipes y no seamos meros espectadores. Ahora es más vital que nunca.

Su ataque merece una respuesta acorde a las necesidades actuales. Una respuesta contundente que fortalezca aún más, la participación, la implicación y la toma de conciencia de que solo mediante la organización, siempre horizontal, y bajo los principios de la solidaridad, el apoyo mutuo, la autogestión, la acción directa y el asambleísmo, nos defenderemos de las distintas agresiones y acabaremos con las cuotas de poder del Estado y el Capital. De nosotros/as depende.

Desde CNT-AIT Almería continuamos participando y llamando a la movilización permanente para afrontar los problemas y articular respuestas (como los obreros anarquistas asesinados en 1886, o la huelga general de la Canadiense 1917, organizada por los anarquistas de la CNT, que consiguió implantar la jornada de 8 horas en España) para construir esa alternativa. Os esperamos este 1º de mayo en la PLAZA DEL MERCADO DE LOS ÁNGELES A LAS 12:00 Y es que no hay otra salida que la movilización y la lucha.
CNT-AIT ALMERÍA
almeria.cnt.es

V solidarite s hutníkmi z Metalurg Steel v Dubnici nad Váhom

V utorok 24. apríla 2012 sa začal štrajk v hutníckej firme Metalurg Steel s.r.o. v Dubnici nad Váhom, ktorý je reakciou na bezvýchodiskovú situáciu, keď výplaty meškajú niekoľko mesiacov (celkovo ide o sumu 300 tisíc eur), ako aj na porušovanie ustanovení Zákonníka práce a ďalších predpisov v oblasti BOZP a hygieny práce. V stredu 25. apríla, kedy sa konalo zhromaždenie pred továrňou aj pochod mestom, Priama akcia vyjadrila letákom solidaritu štrajkujúcim pracovníkom. Zamestnanci sú odhodlaní štrajkovať do piatku.


Mác: Dva mesiace bez mzdy? Nijaký problém...

Firmu Metalurg Steel vlastní Juraj Mác, ktorý sa o svoje vedomosti o riadení firmy v kríze vie podeliť aj s ďalšími podnikateľmi. V rámci bloku Ako sa dostať z krízy výkonnosti? Ako zvýšiť produktivitu? rečnil v októbri 2011 na medzinárodnej konferencii Výrobný manažment: Inšpirácie – Kontakty – Trendy v hoteli Holiday Inn v Žiline. Medzi témami tohto bloku boli šľachetne znejúce otázky ako Čo robiť v prípade nízkej výkonnosti? Ako systematicky ozdraviť podnik a nepodľahnúť panike? V čom sú inšpiratívne úspešné príbehy ozdravenia? Končí demokracia za bránou podniku? Multimilionár Mác je neúspešným kandidátom na poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja za stranu MOST-HÍD a do väčšieho povedomia sa dostal aj účasťou na rely milionárov Gumball na svojom luxusnom Ferrari Scaglietti za 275 tisíc eur. Okrem toho ho nájdeme aj vo vedení firiem PROJECT TWO s.r.o, Metalurg_Matec, s.r.o, MyCredit 8anka, s. r. o., SLOV - ENERGIA CONSULTING s.r.o., Metalurg_Tools, s. r. o. či J&L FINANCE s.r.o.

Juraj Mác podľa vlastných slov pozná osobne všetkých 354 zamestnancov Metalurg Steel a záleží mu na nich. Z oznamu na obrázku (klikni pre zväčšenie) je zrejmé, ako sa usiluje, aby zamestnanci vnímali situáciu jeho očami, postavili sa proti odborom a podpísali nesúhlas s konkurzom.

Situácia v druhý deň štrajku

Do štrajk u, ktorému predchádzala protestná akcia 11. apríla, je zapojených niečo vyše 100 zväčša mužov (najmä z výroby) z celkového množstva 354 zamestnancov vrátane dohodárov a živnostníkov, z ktorých sa do štrajku drvivá väčšina nezapojila. Toto zloženie a počet štrajkujúcich stačí na to, aby bola práca minimálne v dvoch halách do veľkej miery ochromená.

Podľa slov robotníkov niektorým v druhý deň štrajku prišla na účet časť dlžných miezd, takže sa zdá, že tlak vyvolaný zastavením práce priniesol prvé ovocie.

V diskusiách so štrajkujúcimi sa potvrdili informácie z masmédií o praktikách firmy (nevydávanie ochranných pomôcok, rozpredávanie zariadenia fabriky) a obavy robotníkov o budúcnosť, keďže veľká časť z nich je zhruba vo veku 50 rokov. Niektoré časti fabriky, v ktorých sa pracujúci pohybujú, pôsobia dosť postapokalyptickým dojmom, a minimálne v otázke zlých hygienických podmienok musí dať okamžite za pravdu sťažnostiam robotníkov každý, kto bol vnútri.

Hoci možnosť zachovania výroby vyzerá pre zamestnancov nepriaznivo, je možné, že štrajkom sa im podarí vybojovať si viac ako čakaním, ako sa to stalo v iných podnikoch. Každopádne, už to, že sa postavili za svoje požiadavky, je odvážny krok, ktorý dáva signál ďalším pracujúcim.
Priama akcia
Leták PA k štrajku (PDF):

Pracujúci na Slovensku len málokedy bojujú kolektívne za svoje požiadavky. Práce je málo a každá akcia sa stáva takmer hrdinským činom. Týmto letákom preto chceme vyjadriť podporu a uznanie hutníkom z Dubnice za odhodlanie neustúpiť z požiadaviek a ísť do ostrého štrajku. Sme pracujúci ako vy a touto formou vám vyjadrujeme našu solidaritu. 

Na Slovensku určite nie ste jediní, komu zamestnávatelia dlhujú mzdy, ste však jedni z mála, ktorí o svoje mzdy aj bojujú. Váš štrajk teda môže byť inšpiráciou aj pre iných, tak ako ňou sú napríklad štrajky, ktoré sa uskutočnili v Kolárove (2008) či Hencovciach (2010).

Význam solidarity

Všimli sme si, že vedenie firmy sa usiluje prezentovať štrajk ako škodlivú a zbytočnú akciu. Hoci to určite nazlostí, čo iné sa dalo čakať, ako pokusy o nátlak, aby ste zľavili a vzdali sa. Štrajk je hlavne o odhodlanosti, početnosti a jednote ľudí, ktorí sú doň zapojení. Pochod mestom môže byť dobrá príležitosť poukázať na problém vo firme a získať podporu, ktorá presahuje jedno pracovisko. A ak sa konateľ oháňa tým, že mu výrobu „dokončia“ iné firmy, možno by stálo za to stretnúť sa s ich zamestnancami, vysvetliť im situáciu a požiadať, nech sa nenechajú vtiahnuť do pozície štrajkokazov.

Kontrola nad bojom

Každé vyjednávanie si vyžaduje, aby sa na ňom zúčastnili ľudia, ktorým dôverujeme. Asi sa zhodneme, že dôvera v akomkoľvek spore by mala ísť ruka v ruke s kontrolou a spoločným rozhodovaním o jeho vývoji. Konečná dohoda by mala byť výsledkom diskusie všetkých pracujúcich, ktorí sú do sporu zapojení. Dobrou formou rozhodovania môžu byť všeobecné zhromaždenia, teda spoločné stretnutia za účasti odborárov aj neodborárov (avšak bez zástupcov vedenia firmy), kde sa odsúhlasí alebo zamietne aktuálny návrh dohody.

Širší pohľad

Podľa nás by štrajkujúci nemali byť v nijakej fáze štrajku iba štatistami. Štrajk by mal posilniť sebavedomie a umožniť rozvinúť vlastné schopnosti a iniciatívu pri riešení problémov v budúcnosti, či už v odboroch alebo nie, a ukázať pozitívny príklad ostatným ľuďom v podobne neľahkej situácii.

Držíme vám palce a spoločne s vami
veríme v úspešný koniec tohto boja!


Tento leták pripravila Priama akcia (PA), organizácia, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Na webstránke www.priamaakcia.sk informujeme o skúsenostiach z bojov u nás aj vo svete a o možnostiach zapojenia sa do konkrétnych aktivít.

Kontakt: Priama akcia; PO Box 16; 840 08 Bratislava 48.
Telefón (SMS alebo odkaz v hlasovej schránke): 00420 774 333 259 (platby ako pri volaní do Českej republiky).
E-mail: priamaakcia@priamaakcia.sk

Sobre a mentalidade policial que se instala

Todos conhecemos o termo «mentalidade policial». No caso do inspector Magina da Silva, responsável máximo pelo sinistro Corpo Especial de Polícia, tal mentalidade não denotaria mais do que uma deformação profissional espectável e pouco merecedora de comentários adicionais.

O que vem efectivamente causar espanto e merecer comentário são as declarações deste inspector sobre os acontecimentos de 22 de Março último. Assim, coisas que ficaram mal na fotografia, como aquele polícia que, entre todos os episódios de violência protagonizados quotidianamente por tantos colegas seus, teve o infortúnio de ter sido apanhado em flagrante a bater na jornalista com o bastão virado ao contrário, ou as inúmeras cabeças partidas que resultaram da intervenção policial no Largo do Chiado, são varridas para o seu lugar de direito, ou seja, para debaixo do tapete e, uma vez mais, iça-se, porque de outro pano não se dispõe, o esfarrapado espectro do «potencial de violência» de certos grupos de manifestantes para se justificarem derivas pidescas – ou, se quisermos tratar os bois pelos nomes e não ajudarmos a alimentar determinadas ilusões, democráticas, estatistas, autoritárias e burguesas – de controlo e repressão.

Desta forma, numa pirueta mental grotesca e por mais estranho que tal possa parecer ao senso comum, o mais aviltante e difundido espectáculo de violência policial dos últimos tempos acabou transformado no melhor pretexto para violências adicionais no futuro. Assim, pretende-se instituir a «tolerância zero» para lidar com todos aqueles e aquelas que não se deixam integrar no regime e se recusam ao democrático beija-mão aos poderes instituídos, que não vão lançar pétalas de rosa aos polícias em concentrações ditas «contra a violência policial», ou que pretendem a luta efectiva ao seu simulacro encetado diante das câmaras de televisão para eleitor ver.

De agora em diante, as ordens são para impedir que as manifestações anarquistas cheguem sequer a realizar-se e reservar as ruas aos submissos. Iludem-se. A submissão, cada vez mais, não será opção para ninguém e é o próprio Estado, na violência multiforme e cada vez mais insuportável da sua guerra interminável contra os explorados, que gera e amplia diariamente as condições para levar à revolta, não apenas os pouco numerosos anarquistas, mas as grandes massas populares até agora inertes e apáticas.

Se tudo isto é um sinal de medo por parte das classes possidentes e dos aparelhos repressivos que tratam de manter o seu domínio sobre o resto da sociedade, convenhamos que esse medo é perfeitamente justificado.

AIT-SP Lisboa

Thursday, April 26, 2012

ATENTO acosa, sanciona y despide en León y Madrid. BASTA YA!!!

Sábado 14 de Abril del 2012

Desde la sección sindical de CNT-AIT en Atento, queremos compartir con lxs trabajadorxs de esta empresa el último trágico evento que han vivido en la plataforma de León y aquí en Aluche-Madrid.


La semana pasada, apareció por el centro de León una nueva jefa de una de las campañas que desarrollamos. No es la primera vez que tenemos este tipo de visitas, y es el típico día en el que tanto a la Directora como a lxs coordinadorxs y supervisorxs, se les nota caminar como si llevaran incorporada una guindilla en el culete, y no paran de repetirnos que si no somos buenos vendrá el apocalipsis, el hombre del saco, y ...

El caso es que esta señora ha llegado y por lo visto venía con ganas de demostrar quién manda aquí, y ha enganchado a 2 pobres víctimas y de un plumazo ha decidido que no valen para trabajar en esta empresa. Dos compañeros con experiencia de 2 años, ambos padres de familia, y no sólo ha dictaminado que no le valen para la campaña que dirige sino que además no ha dado consentimiento a los planes de la directora de re-ubicarlos en otra campaña. Simplemente dio orden de echarlos.
Pero lo increible de todo ha sido la excusa que se ha puesto. En el caso del mayor de los 2, Javier Alonso, un hombre de 55 años, se ha llegado a la conclusión después de 2 años de trabajo de que su
tono voz no empatiza con los clientes, por lo cual no da buena calidad en las llamadas y por lo tanto no cumple con los objetivos. Increíble ¿verdad?. En el 2º caso, Jamal Hadi, el crimen cometido fue no "codificar una llamada" (poner por escrito el motivo de la llamada y las respuestas y gestiones realizadas).

En Aluche-Madrid dos días antes de la huelga general del 29m era fulminado Jorge, compañero de los llamados CAU's. Lo de Jorge también tuvo su punto cruel, ya estaba tocado por una sanción contra el que iba a llevarse a cabo los días 28 y 29 de marzo, el 27 le llaman las autoridades laborales del centro y hasta aquí pensábamos que solo le iban a comunicar la sanción por escrito, ojala hubiese sido eso, pues lo que se encontró fue un despido disciplinario por "bajo rendimiento". Este compañero nos costa que trabajar trabajaba, ya que estaba muy cercano al puesto de trabajo del delegado de esta anarco-sindical y este no da crédito a los argumentos presentados por la empresa.Tras esto, queda demostrado que ya no tienen que usar ninguna buena excusa, ni romperse el coco para poner de patitas en la calle a una trabajadora o trabajador, se nota que la nueva reforma laboral les ha puesto las alas que necesitaban. Pero el único efecto que se ha buscado con toda esta basura es poner a las víctimas delante de nuestras narices, y en público, "cortarles
su sustento". No ha habido ningún otro objetivo salvo el de darnos una lección, hacer que agachemos la cabeza y asegurarse de que no la levantemos.

Desde la CNT-AIT no callaremos ante estas nuevas situaciones y las sumamos a los conflictos abiertos contra esta patética empresa exigiéndola una vez más:

1-  la readmisión inmediata de estxs trabajadorxs.
2– la retirada de las sanciones impuestas a lxs compañerxs de     León.
3- el pago de las cantidades reclamadas en situación de IT por el compañero de Madrid.

READMISIÓN COMPAÑERXS DESPEDIDXS.
BASTA YA DE REPRESIÓN Y ACOSO EN ATENTO.
BASTA YA DE SANCIONES INJUSTAS Y ARBITRARIAS.
Horizontalidad-Acción Directa-Apoyo Mutuo-Sin Comités-Sin Liberadxs-Sin Subvenciones.

http://sovmadrid.cnt.es
http://cntatentomadrid.blogspot.com
http://cntatentoleonmadrid.blogspot.com
El sindicato CNT de El Puerto de Santa María, junto al Sindicato Andaluz de Conductores, han convocado para el 1 de mayo una concentración a las 12:30 en la Plaza el Polvorista. A dicha concentración se ha invitado a trabajadores de diversas empresas en conflicto para que expliquen su situación: FCC, Daibus, piso asistido, hotel Montasterio, AMETEL, personas inmigrantes, parados, profesores... El acto pretende ser un espacio para visibilizar a los diversos colectivos afectados por las reformas y recortes, así como generar lazos de solidaridad que contribuyan a organizar una respuesta social contundente.


A partir de las 14.30 el sindicato celebrará una fiesta “pre-feria” en su sede social (C/Gatona) para recaudar dinero para la futura Caja de Resistencia del sindicato. Una caja de resistencia es un fondo económico para apoyar huelgas prolongadas en las empresas. Será una herramienta muy útil para la acción sindical.

La celebración de este primero de mayo se enmarca dentro de la campaña de movilizaciones iniciada la pasada huelga general del 29M contra la Reforma Laboral y los recortes sociales del gobierno. Muchos de los actuales problemas de El Puerto deben verse en su doble dimensión: local y estatal.
A nivel local, los recortes municipales están afectando especialmente a los más débiles: se pierde el recurso del piso asistido para los mayores, se elimina la ayuda legal a los trabajadores inmigrantes y se reduce el presupuesto para las empresas concesionarias (lo cual implicará numerosos despidos). Los cargos de confianza, las cuantiosas dietas, los sueldos de los políticos... quedan intactos. A nivel estatal, se privatiza la sanidad, la universidad sólo será accesible para las capas pudientes y se otorga todo el poder legal a los empresarios. Mientras, se declara amnistía fiscal para corruptos y especuladores, y se detiene a sindicalistas y activistas. Hay que recordar que ya van 80 detenidos desde el pasado 29M. El caso de la detención de Laura Gómez, secretaria de organización de CGT Barcelona, es especialmente escalofriante.

Cada vez vemos más claro que la crisis es sólo una excusa para acabar con los pilares del Estado Social. Se ha roto el pacto por el cual a los trabajadores se nos dan unas migajas (sanidad, educación, derechos laborales, ciertas libertades civiles...) a cambio de aceptar determinadas injusticias engendradas por el capitalismo. Una vez neutralizado el poder sindical con sindicatos subvencionados, corruptos y deslegitimados, es posible utilizar la crisis para adoptar las medidas que la patronal viene demandando desde hace cuarenta años.

Ya nos queda poco que perder en esta batalla contra la injusticia. Pero queda mucho por hacer. Desde CNT queremos que los ciudadanos de El Puerto despierten, tomen las calles y las plazas, se organicen en las empresas, se solidaricen con otros trabajadores en conflicto, apoyen a los activistas y sindicalistas encarcelados. Hay que crear un movimientos social y sindical combativo para recuperar lo que nos pertenece.

Protest počas konferencie Roche vo Varšave

Vo varšavskom hoteli Hilton sa 19. apríla uskutočnila konferencia firmy Roche, v rámci ktorej spoločnosť ohlásila „reštrukturalizačný plán“, ktorý predstavuje hromadné prepustenie okolo 200 pracovníkov z oblasti informačných technológií (IT) v Madride a Varšave. Počas konferencie sa uskutočnila aj protestná akcia Zväzu poľských syndikalistov (ZSP).

Konferencia Roche a plánované prepúšťanie
 Samotnej konferencie sa zúčastnili zástupcovia Roche z viacerých krajín, ako aj pracovníci, ktorých sa dotkne prepúšťanie. Hoci sa firma zaviazala, že každé prepustenie bude v súlade so Zákonníkom práce, jej doterajšie praktiky svedčia skôr o opaku – 19. decembra bol prepustený aktivista odborového zväzu ZSP, o ktorom sme písali nedávno (a ktorého môžeš podporiť, čítaj tu) .

Protest vo Varšave a v Moskve
Pred začiatkom konferencie sa podarilo aktivistke ZSP rozšíriť v konferenčnej sále informačné letáky. ZSP v nich ponúkla podporu tým prepusteným, ktorí sa rozhodnú domáhať svojich práv. Nasledoval zo sály dobre viditeľný a hlučný protestný piket. Aktivisti vysvetlili stratégiu neustáleho sťahovania firiem a vytvárania nových pracovných pozícií v krajinách, kde očakávajú od vlád rôzne daňové úľavy, ako aj prax obmedzovania práv pracujúcich.
V moskovskej pobočke Roche sa 17. apríla uskutočnila protestná akcia, počas ktorej aktivisti KRAS (ruskej sekcie MAP) rozdávali letáky zamestnancom Roche. V marci sa konali akcie aj na Slovensku, v Španielsku a Austrálii.

Plánované prepúšťanie v Roche
Roche zamestnáva na IT pozíciách celkovo zhruba 3700 ľudí a postupne prepustí 480 z nich. Tento krok ospravedlňuje – ako je zvykom v takýchto situáciách – „potrebou znížiť náklady s cieľom zvýšiť produktivitu“. Roche napríklad plánuje odstrániť svoj systém e-mailovej pošty a organizácie stretnutí, ktorý obsluhujú IT zamestnanci Roche, a namiesto nich použiť balíček aplikácií Google Apps, ktoré budú outsourcovať zamestnanci Google.

V Roche pracuje veľa ľudí prostredníctvom zmlúv na dobu určitú, alebo aj bez formálneho vzťahu s firmou cez fiktívne zmluvy o samostatnej zárobkovej činnosti. Práve títo ne-zamestnanci sú najmenej zákonom chránená skupina, ktorej sa prepúšťanie dotkne najviac. Až 90% prepustených má byť práve z tejto skupiny zamestnancov a ich pracovné pozície budú outsourcované.

http://www.priamaakcia.sk/zaujalonas/Protest-pocas-konferencie-Roche-vo-Varsave.html

Wednesday, April 25, 2012

Week Before Finals View

View from the Davis Library's 2nd Floor around 10:15 AM Wednesday 4.25.12

Wow!  It’s the week before finals week!  Hard to believe another semester is just about over and done.  Just want to offer a few tips here that you might want to consider when preparing for exams:

Get organized!  Make sure you know when and where your tests are being given.  Final exam schedules generally don’t follow your regular class schedule.  A link to Rio’s 2012 Spring Semester Final Exam Schedule can be found on the university’s home page:  www.rio.edu.
 
Keep calm and carry on!  Panicking will get you nowhere.  Take time to review what you’ve learned.  Understand what you know and don’t know and work to fill in those gaps.  Avoid cramming and all night study sessions.  Getting rest, eating right and taking some “time out” to exercise can help you stay positive and limit stress.  

Ask for help!  Is there a concept you don’t quite understand?  Contact your instruction for clarification. Let friends and family know that you’ll need some extra study time during the week.  See if they’ll help you out with some of your usual responsibilities, or at least cut you some slack if your chores don’t get done quite like normal.  Form study groups with friends or classmates.  Getting together regularly with others to focus on schoolwork can help you avoid procrastination.  Also, sharing each others' understandings of the course material and learning styles can make processing information a much more meaningful experience.  

Need a quiet place to study?  Davis Library’s 2nd Floor is the place… good luck!

VICTORIA EN CONFLICTO CONTRA RASTATTOO

Tras un mes de conflicto con su empresa, una tienda de tatuajes situada en el centro de Madrid, el compañero Miguel Ángel ha conseguido el cumplimiento íntegro de la tabla reivindicativa presentada al empresario.

Pese a la resistencia inicial por parte del patrón finalmente bastó una reunión a la que asistió el compañero y una delegación del sindicato para que la empresa se decidiese a regularizar la situación laboral de Miguel Ángel, lo cual supone una victoria importante para el compañero ya que la empresa va a cotizar a la seguridad social de forma retroactiva por una base mucho mayor de la que venía cotizando hasta ahora y el salario base recogerá comisiones que hasta ahora no se percibían o en negro, además de haber obtenido el reconocimiento de una categoría profesional superior.

Una vez más la acción directa, máxima expresión del anarcosindicalismo, ha dado probada muestra de su eficacia y actualidad. Además ha demostrado despertar interés y respeto entre los trabajadores como pone de manifiesto el hecho de que otra trabajadora de la empresa se ha afiliado y planteado nuevas reivindicaciones al patrón, esperemos que con el mismo éxito.

Tuesday, April 24, 2012

Победа CNT в конфликте с "Растатту"

После продолжавшегося месяц конфликта с администрацией тату-салона в центре Мадрида, товарищ Мигель Анхель добился полного выполнения списка требований, предъявленных им предпринимателю. Несмотря на первоначальное сопротивление со стороны хозяина, достаточно было одной встречи с товарищем и делегацией межпрофессионального профсоюза CNT Мадрида, чтобы фирма согласилась предоставить Мигелю Анхелю работу на постоянной основе.

Это означает важную победу для товарища, поскольку фирма дала согласие заплатить задним числом взносы в фонды социального страхования в больших размерах, чем делала это до сих пор, выплатить надбавки к зарплате (которых он прежде не получал или получал в "черном" виде) и признать за ним более высокую профессиональную категорию.


В очередной раз прямое действие, высшее выражение анархо-синдикализма, доказало свою эффективность и актуальность. Более того, оно привлекло интерес и уважение со стороны трудящихся, так что еще одна работница фирмы вступила в профсоюз и выдвинула свои требования к хозяину - надеемся, они также увенчаются успехом.

http://sovmadrid.cnt.es/noticia/victoria-en-conflicto-contra-rastattoo

Cheering on Young Adult Literature (YAL)... Interview with Local Author Bryna Butler




Two weeks ago we celebrated National Library Week (NLW), an annual event acknowledging the important role libraries and librarians play in enhancing their communities.

Sponsored by the American Library Association (ALA) and libraries throughout the United States, the observance of NLW each year also includes special celebration days held within the week to highlight different aspects of the types of library services and programs available.

For example, National Library Workers Day (NLWD)—See our 4.10.12 blog posting!—most often takes place on the Tuesday of NLW.  It was established to show public appreciation for the efforts put forth by all library employees and volunteers to ensure free access to information and to produce positive educational and recreational experiences for library users.

Then, National Bookmobile Day, which usually takes place on Wednesday during NLW, was created to promote awareness of the valuable outreach services libraries provide.

And finally, Thursday of NLW is generally known as “Support Teen Literature Day.”   It is a time when library services to teenagers are advocated.  It is also a time when Young Adult Literature (YAL) is recognized for its value in helping to promote a love of reading and life-long learning for all ages as many of these types of works have a “crossover appeal” and are enjoyed too by both younger and older readers.  Hey, they are not just for teens!

Since we like to think of every week as NLW… why celebrate libraries just once a year?!  We decided not to limit our cheers for YAL to just one day either.  So, in praise of this vibrant and growing literary genre, we are featuring here an interview with Bryna Butler, a University of Rio Grande (URG) alumna and author of some new and popular young adult fiction books known as the Midnight Guardian Series.

  
What inspired you to begin writing the Midnight Guardian Series? 
The idea came to me on a commute into Gallipolis. I find the river, our beautiful rural fields, and our small town quirkiness to be very inspiring.
What sorts of books did you enjoy reading as a young adult? 
Yeah, well, I didn't really read much as a teen or as an early 20-something. However, that all changed when my first son was born in 2001.  I found myself, a person who was a professional workaholic, suddenly twiddling my thumbs over a sleeping baby desperate for something...anything to do.  My mother told me about a series of kids’ books that she was reading and she very highly recommended them.  I was extremely skeptical.  Kids’ books, right?  She wouldn't take "no" for an answer and so she brought me the first one, Harry Potter and the Sorcerer's Stone.  It was the start of my love affair with fiction novels.

What books are your favorite today? 
I read a lot of non-fiction at work, so at home I keep it strictly light and fun, nothing “intellectual.”  I prefer paranormal and mysteries.  I enjoy Charlaine Harris's Southern Vampire series—aka Sookie Stackhouse/True Blood.  I was a fan before the books hit HBO.  I am also looking forward to the next in Rachel Caine's Morganville series and the Mercedes Thompson series by Patricia Briggs.  My top non-fiction pick would have to be Michael J. Fox's A Funny Thing Happened on the Way to the Future.
What do you love most about being an author? 
The best part is when someone stops me on the street to share their excitement on how a plot twist shocked them or to beg me to tell them what is going to happen next to their favorite character.  A reader's enthusiasm makes me smile every time.
How have your educational experiences helped you in achieving your career goals? 
I earned a bachelor's in Mass Communication from URG.  In fact, my first professional writing gig was as a reporter and assistant editor of the Signals, Rio’s [student] newspaper.  Even more than the book learning, I think that the practical experience that Rio provided me was invaluable and gave me a definite advantage in the job market.

Do you have any advice for aspiring writers? 
There is no such thing as over-proofreading a manuscript.
Are you interested in speaking to teacher, librarian, school or other groups about your books and work as an author?  If so, how may such parties contact you?
I am available to speak to classes or groups. The best way to contact me is by emailing swancrestpublishing@gmail.com. You can usually find my upcoming events on Facebook at www.facebook.com/AuthorBrynaButleror on my blog http://brynabutler.wordpress.com.


Rosja: Pikieta pod firmą Roche w Moskwie

W dniu 17 kwietnia, członkowie KRAS (rosyjskiej sekcji Międzynarodowego Stowarzyszenia Pracowników) pikietowali przed centrum usługowym należącym do firmy Roche w Moskwie. Pikieta miała na celu wsparcie pracownika zwolnionego przez Roche w Warszawie, oraz protest przeciw planowanym zwolnieniom około 200 osób w Polsce i w Hiszpanii.


Pikietujący mieli ze sobą baner „Roche – dość zwolnień!” oraz ulotki informujące przechodniów o planowanych redukcjach zatrudnienia i antypracowniczej polityce firmy Roche. Z okien przyglądali się pikiecie pracownicy firmy. Po pewnym czasie pracownicy podeszli do pikietujących i wdali się w dyskusję. Omówiono praktykę istniejącą w Polsce, polegającą na zatrudnianiu pracowników na fikcyjnym samozatrudnieniu. Rosyjscy pracownicy potwierdzili, że u nich jest tak samo i życzyli szybkiego rozwiązania konfliktu. Wzięli też ulotki, by je rozdać wewnątrz firmy. Fotografowali się również z protestującymi.

Pikieta trwała godzinę i odbyła się bez incydentów. Przedstawiciele firmy Roche oznajmili, że informację o pikiecie przekazali do centrali.

Za: aitrus.info

LOS SINVERGUENZAS DE CCOO-UGT EN MERCADONA

Ayer se realizo el juicio por el despido de Antonio en Mercadona en Granada, donde los compañeros de CNT han llenado la sala para arropar a nuestro compañero y se vea con los hechos que todo se trata de una persecución sindical.
En el juicio se ha repetido la escena de los delegados sindicales de CCOO-UGT lamiéndole el culo a los altos ejecutivos de esta mafia-empresa. No han tenido ningún problema en declarar contra el trabajador y a favor de las excusas contradictorias e insostenibles de Mercadona.

A esta mafia-empresa le viene fenomenal la declaración a su favor de estos sindicatos amarillos ya que asi pueden camuflar la persecución sindical que siguen de manera sistematica (de hecho han perdido casi la totalidad de los juicios con CNT por este motivo).

De hecho nuestro compañero Antonio ya fue despedido hace unos años y tras el proceso judicial Mercadona tuvo que readmitirlo al quedar demostrado que había sido despedido por “persecución sindical”.

Ahora vuelven a por él, porque solo quieren gente sumisa y que agache la cabeza, que sepa Mercadona y la patronal que no nos vamos a quedar de brazos cruzados. Y que sepan también las empresas-pseudosindicales CCOO-UGT que no olvidamos todas y cada una de sus acciones contra la clase trabajadora.

Monday, April 23, 2012

National Conference: how do we break Workfare?

Organised by our friends at the Brighton Benefits Campaign, Saturday May 26th 11am-5pm at the The Railway Club, 4 Belmont, Brighton BN1 3TF.
Under the guise of ‘helping the unemployed back into work’ the government is rolling out various workfare schemes that will provide free labour for their rich corporate friends.  Many charities and even trade unions – who should know better – have been hoodwinked into supporting these schemes.

However, in March we saw the government forced on the back foot following revelations of widespread fraud at one of the main Work Programme providers and actions against high street companies involved in the Work Experience Programme. The fact that many companies quickly responded by either withdrawing from the scheme or announcing that they were reviewing their participation shows how vulnerable the government’s workfare programme is at the moment.


Brighton Benefits Campaign has been fighting workfare since our first campaign against the Flexible New Deal in 2010.  We have proved that acting against workfare gets results.

We believe that it is necessary to build on this success and break workfare before it becomes established. We have therefore organised a conference to bring together campaigners, voluntary groups, trade unions & others opposed to workfare, to share experiences and information and to co-ordinate a sustained national campaign.

All workfare, whether ‘voluntary’ or mandatory:
  • is part of a concerted assault on welfare & public services
  • is an attack on the right to proper paid work and an attack on real volunteering
  • destroys paid jobs, & undermines the pay and conditions of those already in work
  • is yet another generous government hand out for big business

www.solfed.org.uk

Sunday, April 22, 2012

[Aranjuez] Pagina web y catalogo online de la FAL delegación Aranjuez

La Fundación Anselmo Lorenzo, de estudios libertarios, abrió su delegación en Aranjuez hace año y medio, en este período y dentro de la labor de difusión de la cultura libertaria ha organizado exposiciones y celebrado charlas conferencias y coloquios sobre los más diversos temas.

En su función de difusora de las ideas emancipadoras pone en marcha el servicio de  librería a través de internet. En la página web del sindicato de CNT Aranjuez (www.CNT- aranjuez.org) podrás encontrar el catálogo de los libros y demás material que la delegación de la FAL en Aranjuez distribuye. Si estás interesado en el material o quieres algún título que no aparece en el catálogo, puedes escribir al correo de la delegación de la FAL Aranjuez: aranjuez@CNT.es


Los fondos sacados con la distribución de libros se emplean en aumentar los títulos disponibles, además de adquirir material para cederlo a la biblioteca social la Tormenta, que funciona en el local de CNT Aranjuez, y la organización de todos los eventos que en la difusión de las ideas libertarias se celebran en Aranjuez.
En la actualidad contamos en nuestro catalogo con unos 60 títulos.

Enlace directo www.CNT-aranjuez.org

Reflexiones sobre la huelga del 29M

En la pasada huelga hubo quienes se quejaron de que pusimos trabas al ejercicio de su derecho al trabajo en los diferentes piquetes que realizamos.
Ante todo nos gustaría llamar a las cosas por su nombre y decir las cosas claras. Tú, al igual que nosotros/as, vas a trabajar porque tienes que comer todos los días, pagar la vivienda, el coche, la tele, etc. En definitiva, un día cualquiera vamos a trabajar no porque ejerzamos nuestro derecho al trabajo sino porque nos vemos obligados a ello para poder vivir.
Trabajar es una necesidad, no un derecho. Todos/as tenemos derecho a satisfacer nuestras necesidades, pero trabajar de forma asalariada es una imposición y no una manera justa en la que muchos/as creemos que debería organizarse el trabajo.

Hay numerosos motivos para que no fueses a la huelga: miedo a perder el empleo, crítica a los sindicatos vende obreros, no perder el sueldo de un día. Todas ellas muy legítimas pero, ¿por qué los piquetes se enfadaron tanto con los que optaron por estos motivos? Primero recordemos qué es una huelga. Una huelga es la última opción de lucha de los/as trabajadores/as asalariados/as cuando el resto de opciones se han agotado; la organización en el centro de trabajo, la realización de asambleas para determinar qué es lo queremos y cómo podemos defender juntos/as nuestros derechos, es algo esencial para empezar a organizarnos entre iguales sin liberados/as ni comités de empresa que decidan por nosotros/as.
Un trabajador asalariado es el que vende su tiempo y su capacidad de trabajo a un tercero a cambio de una compensación económica. Para que el tercero tenga interés en comprar este trabajo, ha de sacar un beneficio. La diferencia entre lo que el asalariado recibe y el valor al que se vende lo que produce, se llama plusvalía y es lo que se queda el dueño de tu empresa. Esa plusvalía es la que paga las oficinas o la fábrica donde trabajas, el sueldo de toda la estructura jerárquica y burocrática (su trabajo no es directamente vendible) y los lujos personales de todos ellos. Todo eso sale directamente de tu trabajo.
Hay un indudable conflicto de intereses en la medida en la que cuantos más lujos tengan ellos, teniendo en cuenta que estos salen de tu sueldo, menos tendrás tú.
Es posible que estés conforme con la parte que te dan de lo que generas, con las condiciones que tienes actualmente e incluso que creas que los pequeños lujos que vas pagando a plazos no merecen ponerse en juego por un día que, a fin de cuentas, “no cambiará nada”. Ahora piensa en tus compañeros/as, en tus hijos/as, en tus amigos/as: ¿cuántos están en paro?, ¿cuántos están expuestos a un despido inminente?, ¿qué crees que pasará contigo cuando envejezcas, tu salud se deteriore y tengas que faltar más al trabajo?, ¿seguirás defendiendo entonces la tan cacareada flexibilidad laboral?
No se lucha sólo por egoísmo personal, sino en solidaridad ante unas reclamaciones justas. Es claramente injusto que haya 5 millones de personas a las que se les niegue la posibilidad de trabajar, mientras que el resto está echando horas extra. Es claramente injusto que mientras tenemos que hipotecarnos por 30 años para pagar una casa, el gobierno pague con nuestros impuestos el sueldo desmesurado de los directivos bancarios que han quebrado el país.
Si nos enfadamos, compañero/a, es porque el 29M preferiste pan para hoy y hambre para mañana. Preferiste dejar ganar a tu miedo a perder el trabajo en vez de intentar construir un mundo nuevo. Recuerda que con tu decisión de ir a trabajar en un día de huelga no sólo decides por ti, decides por mí y por todos/as. Piensa en las condiciones de la época de tus padres, y piensa las que hay ahora. Ahora piensa en las que quieres para mañana y vence tu miedo.
Teniendo todo esto en cuenta, ¿sigues pensando que ir a trabajar es la mejor opción para los/as trabajadores/as en un día de huelga?

Sección de Teleco. y Servicios Informáticos de Madrid

informaticamadrid.cnt.es

MANIFESTAZIONE PROVINCIALE ANTIFASCISTA - Reggio Emilia

sabato 5 maggio 2012

ore 10.00 Luzzara (RE)

interverrà Federico Ferretti

per ricordare RICCARDO SILIPRANDI

anarcosindacalista, ardito del popolo, ucciso dai fascisti nel 1922 apporremo la targa con la poesia di Cesare Zavattini

Cusa favia al dé ch’è mort Ariè?

A gh’eva vint’an. L’era un cariulant, n’anarchic, bon c’mel pan.

Da quand chi là i cmandava al stava lugà in dal bosc.

Lur il pungdava. Na matina l’eva riscià d’gn’in paes a salutà so madar.

I l’à vest, in quatr’i gà sparà, lasà cuntr’al mur a suga ras cm’en pipistrel fiundà.

(Traduzione)
Cosa facevo il giorno che è morto Ariè?
Aveva vent’anni. Era uno scariolante un anarchico, buono come il pane.
Da quando quelli là comandavano stava nascosto nel bosco. Loro lo cercavano.
Una mattina aveva rischiato per venire in paese a salutare sua madre.
L’hanno visto, in quattro gli hanno sparato, lasciandolo contro il muro
a rinsecchirsi come un pipistrello colpito.

INVITIAMO TUTTI I COMPAGNI A PARTECIPARE

USI-AIT Reggio Emilia, FAI Federazione Anarchica Reggiana

1 maggio di lotta a Parma

Anche quest’anno la sezione di Parma dell’USI-AIT organizza il 1 maggio del sindacalismo di base. Cinque anni fa abbiamo dato vita all’esperienza del 1 maggio alternativo per ricordare i cento anni trascorsi dallo sciopero agrario del 1908, che coinvolse 30.000 lavoratori della provincia di Parma. Nel 2012 cade il centenario della nascita dell’Unione Sindacale Italiana, figlia anche delle lotte contadine, che nasceva in contrapposizione alla CGdL, ora CGIL, legata all’ala riformista del PSI, al suo modo di organizzazione burocratica e verticistica e troppo spesso complice del soffocamento delle rivolte.

E’ passato un secolo, ma l’USI non ha mai rinnegato la sua storia e le sue radici, essa sa che il suo posto è  in mezzo alla classe lavoratrice e le sue parole d’ordine rimangono: antimilitarismo; autogestione; internazionalismo; solidarietà; lotta; azione diretta; antifascismo e antisessimo.
Nella giornata del 1 maggio scenderemo in Piazza contro le politiche liberiste e anti-sociali del Governo Monti e del Commissario locale. Ormai l’attacco alle fasce più deboli della società non può essere più nascosto; aumento del costo della vita, diminuzione dei salari, licenziamenti, delocalizzazioni, precarizzazione della vita.
Dobbiamo ribadire che bisogna invertire la rotta e scendere in Piazza per sabotare l’attacco all’Art. 18, scardinare il blocco dei salari e ripristinare la scala mobile, ridurre l’orario di lavoro a parità di salario secondo il motto “lavorare meno lavorare tutti”. Solidarizzare con le occupazioni abitative e difendere gli sfratti per morosità.
Non ci sono governi amici dei lavoratori ma solo dei servi dei padroni e delle banche che speculano sulle nostre vite. La crisi l’hanno creata loro e le conseguenze non devono subirle i lavoratori.
…”la lotta è di classe, l’emancipazione dei lavoratori sarà opera dei lavoratori stessi o non sarà”.
Il ritrovo del corteo è alle 10.30 in Barriera Saffi, Parma, a seguire ci sarà la festa popolare presso il Parco Pellegrini
Solidarietà con i NO TAV
Aderiscono: CUB Parma; PCL Parma; Rete Antifascista; Comitato Antifascista Montanara; Gruppo Anarchico “Cieri”-FAI; Rete diritti in casa, Insurgent City, Falce e Martello

XX конгресс Итальянского синдикального союза


С пятницы 23 по воскресенье 25 марта 2012 г. вблизи самоуправляющегося пространства «Свободная фабрика» в Модене проходил ХХ национальный конгресс Итальянского синдикального союза USI-AIT, в работе которого приняли участие десятки делегатов. Они представляли секции из Модены, Болоньи, Триеста, Пармы, Милана. Реджо-Эмилии, Флоренции, Ливорно – Сан-Винченцо, Тренто, Анконы, Брешии, Каррары и Сарно.
Интернационалистский привет от секретариата Международной ассоциации трудящихся передали товарищи Рольф-Петтер Ларсен (секретарь МАТ) и Эйнар Нюмоэн. Свободный рабочий союз из Германии (FAU) передал собственные приветы, поздравления и пожелания успешной работы через присутствовавших в зале товарищей Ларса Рёмера и Юлии. Работа конгресса, как всегда, была весьма интенсивной, широкой и щедрой на дискуссии.   
Конгресс единогласно принял ряд заявлений и резолюций, которые приводятся ниже.
Заявление с призывом к манифестации в Новаре
«Товарищи из USI-AIT, собравшиеся в Модене, чтобы провести свой ХХ конгресс и отпраздновать столетие со дня создания профсоюза, шлют свой солидарный привет всем тем, кто вчера, сегодня и, как мы убеждены, завтра были, остаются и будут привержены антимилитаристской борьбе, в частности, – борьбе против изготовления и покупки истребителей F35. Мы выражаем свою полную близость ко всем товарищам, которые сегодня выходят на демонстрацию, и поддерживаем следующие инициативы, организуемые будущими участниками.
Такой же солидарный привет мы передаем товарищам, участвующим в борьбе против разрушения окружающей среды и военной оккупации территории с отменой всех прав во имя прибылей капитала, как в случае со скоростной магистралью в Валь-ди-Суза»   
Резолюция №1. О самоуправляющемся Атенео анархо-синдикалистского обучения
«Конгресс утверждает создание «Самоуправляющегося Атенео анархо-синдикалистского обучения» с координационным центром в Милане. Каждой секции и отрасли даются инструкции подготовить одну или несколько персональных кандидатур до конца апреля с тем, чтобы провести первую национальную встречу в конце мая.  
Эта встреча – в форме семинара – будет посвящена критическому изучению пенсионной и трудовой реформ (разрабатываемых нынешним правительством и министром Форнеро) и пройдет в Милане».
Резолюция №2. Дискуссия о социально-экономической ситуации, участии организации в протестах и самоуправленческой перспективе в ответ на социально-экономическую ситуацию   
«Принимая во внимание, что кризис системы Капитала и государства носит необратимы характер и в тенденции ведет к неминуемому разрушению планеты и что предлагаемые ею ответы несут только смерть, голод и лишения, ХХ конгресс USI-AIT (Модена, 23 – 25 марта 2012 г.) заявляет, что итальянские правящие классы, с согласия и по просьбе международных правящих классов, дали жизнь «худшему из возможных правительств», которое истолковывает и реализует капиталистическую идеологию, доводя до крайности ее либералистские положения. Продление пенсионного возраста, наступление на доходы пенсионеров и трудящихся, повышение налогов – только на низшие слои населения, рост стоимости жизни, продолжающаяся приватизация общественных благ и услуг, накладывая нестабильность на нестабильность, – таковы лишь наиболее очевидные последствия. Тяжелое наступление, которое ведется с помощью новой пенсионной «модели 11» и реформы статьи 18 закона 300/70 (Статута трудящихся) со стороны правительства и парламента, служит символом того, какие профсоюзные отношения для трудящихся классов хотели бы иметь правящие классы: никаких. Эти реформы в действительности есть лишь плохая маскировка того, что является действительной целью неолиберальных маневров: сильнейшего сокращения заработной платы, рассматриваемой как единственная переменная, на которую можно воздействовать после принятия евро, которое сделало невозможным применении классической меры в условиях экономического кризиса – инфляции денег.         
Цели, которых намерен добиваться наш профсоюз для выхода из тупика неолиберального плана:
– Прорыв замораживания зарплаты;
– Принятие структурных мер против роста стоимости жизни, к примеру, возвращение такой формы, как индексация заработной платы (как это было при т.н. «подвижной шкале»). – Общее сокращение рабочего времени при той же оплате;
– Борьба до победного конца против негарантированной занятости путем отмены договоров с одновременной ликвидацией всех форм нестандартной занятости. Эти стратегические задачи реализуются путем соединения работников общественных служб и потребителей услуг, а необходимые средства получаются за счет сокращения военных расходов и расходов на ненужные, нежелательные и вредные «крупные проекты». Мы считаем, что в вопросах занятости необходимо недвусмысленно отбросить логику обмена, сократив применение кассы интеграции и увеличив размеры пособия по безработице;  
USI считает, что в социальных конфликтах должен возникнуть новый сюжет, сюжет самоорганизованных безработных, прекаризованных работников и рабочих-иммигрантов, с тем чтобы они смогли развернуть силу для достижения своих требований на право на труд, могли поднять бунт против институтов на всех уровнях;    
– Мы считаем совершенно необходимыми разработку социального действия в связи с акциями ради достижения требований, обращение к прямому действию, вплоть до применения практики реапроприации. Следует также требовать разработки проектов «небесполезных» и ем более не «вредных» работ, нацеленных на развитие, в соответствии с критериями социальных потребностей и интересов общественной пользы. Помимо этих промежуточных задач, USI намерен противопоставить государству формирование общества, основанного на самоуправлении и ценности солидарности.    
Поэтому USI является профсоюзом, который выступает за освобождение эксплуатируемых.  Для достижения этого мы считаем главным инструмент самоуправления, как при разработке комплексного проекта развития и действия Союза, так и в повседневной жизни профсоюза. Под проектом мы понимаем, по существу, любое проявление идеи солидарного и ответственного самоуправления как основы социального действия и – в перспективе – того общества, какого мы хотим.  В этом смысле, проект не может существовать в отрыве от практики, в противном случае это была бы уже идеология.
Профсоюзная жизнь должна руководствоваться принципами самоуправления, то есть прямого и ответственного участия членов и сторонников в профсоюзной деятельности. Под этим мы понимаем следующие аспекты:
а) деятельность на рабочих местах, как в противостоянии с противниками-хозяевами, так и в пропаганде и в отношениях с коллегами и другими профсоюзами, осуществляется в соответствии с ответственностью и компетенциями органов, определяемых уставом;
б) активность и внутренние отношения национальных и местных структур и между национальными и местными структурами:
1) общие собрания суверенны (собрания членов местной секции, делегатов Национальной комиссии делегатов или ответственных членов уставного органа), в пределах своих компетенций, с целью развития и регулирования профсоюзной жизни на всех уровнях;     
2) никто не может действовать индивидуально не от своего собственного имени, не имея четкого и законного мандата от общего собрания, компетентного в этой сфере деятельности. Например, национальный секретарь не может по своей личной инициативе назначать делегатов, представляющих Союз, но только после консультаций и одобрения секциями на Национальном комитете делегатов или заочных консультаций, чья правомочность единогласно признана;   
3) избегать концентрации задач в одной секции или в руках одного человека;
в) активная деятельность по распространению знаний о профсоюзе среди эксплуатируемых и укорению среди них – в виде распространения листовок, публичных встреч на конкретные темы, манифестаций, выставок, вечеринок и фестивалей социализации и самофинансирования, как в пользу профсоюза или его издания, так и экспериментов в сфере самоуправляющегося труда, ярмарок, ремесленных или художественных мастерских, некоммерческих услуг населению;
г) развитие деятельности в области самоуправляемого труда.
Во всех этих аспектах мы считаем, что самоуправление – это необходимый общий знаменатель,  соответствие между нашими принципами и действиями, способ избегать дезинтегрирующих внутренних конфликтов, гарантировать профсоюзу возможность расти в сторону последовательного и серьезного идеала и, прежде всего, объединения эксплуатируемых в структуру, в которой они могли бы ощущать себя активными и значимыми участниками».
Резолюция №3. Анализ профсоюзного движения и роли анархо-синдикализма
«Конгресс констатирует глубокий кризис, переживаемый историческим опытом профсоюзного движения, которое объявляет себя альтернативным по отношению к соглашательской модели, чьим выражением служат ВКТИ, ИКСП. ИСТ и ВСТ. Этот кризис проявляется в деградации в сторону иерархической и идеологизированной модели, копирующей партийные секретариаты, памятные по ХХ столетию.  
Конгресс отмечает и подчеркивает актуальность и специфику анархо-синдикализма как мощного и успешного выражения модели противостояния Государству и Капиталу. Конгресс дает мандат новым исполнительным органам изучить возможность начать процесс, каковой, с учетом обстоятельств, приведет к совместным инициативам в профсоюзной и социальной панораме,  которые могли бы разделить с нами нашу собственную борьбу за наши цели и стратегию.  
Такие инициативы, без какого-либо вертикального соглашения и в ходе процесса знакомства с социальными движениями на экономической основе, возникающими в результате пролетаризации социальной структуры, имели бы целью объявить – если на то будет возможность и реально выраженная воля трудящегося класса – начиная с предприятий и территорий, всеобщие общенациональные стачки и высшие проявления борьбы,  которые окажутся полезными против нынешних маневров правительства Монти. Цель упомянутого процесса знакомства состоит в создании синергизма с этими движениями для расширения консенсуса вокруг тематики, поднимаемой USI-AIT.   
Вместе с тем, конгресс подтверждает необходимость развернуть во всех конкретных реальных ситуациях, в которых идет повседневная работа, эффективную кампанию по информированию и разоблачению лжи, распространяемой через порабощенные СМИ, относительно действительного значения и драматических последствий маневров, поражающих наиболее уязвимые слои населения.
Мы еще раз подтверждаем соучастие соглашательского профсоюзного движения, включая ФИОМ-ВКТИ, сыгравшее ключевую роль в создании нынешнего положения дел».
Конгресс завершился представлением, голосованием и единогласным утверждением следующих предусмотренных уставом ответственных лиц:
Генеральный секретарь Национального секретариата: Энрико Морони (Милан)
Заместители секретаря: Джузеппе Петита (Милан), Джанфранко Карери (Анкона)
Исполнительная комиссия: Анджело Муле и Роберто Кьяккеро (Милан), Чезаре Копета (Брешия), Маттео Стальяно (Флоренция), Ванни Борсини и Валентина Барберини (Парма)
Интернациональная комиссия: Массимилиано Илари, Эмилия Аризи (Парма), Давиде Миланези и Джорджо Франки (Болонья), Марио Верценьясси (Триест)
Национальная касса: Роберто Борселли (Ливорно – Сан-Винченцо), Пино ЛоВашио (Флоренция)
Коллегиальная редакция «Лотта ди классе»: Франко Бертоли и Даниэле Гоцци (Модена), Паоло Масала (Милан), Мариэлла Каресса (Анкона)
В заключение долгой и представительной работы конгресса, нельзя не отметить мощный дух солидарности, существующий в рядах Союза, который цементирует его в связи со спецификой анархо-синдикалистского проекта, приобретающего все большую актуальность на фоне противоречий между капиталом, государством и трудом в начале 21 столетия.  
Идя путями, проложенными столетие назад, со всеми нашими силами, нашим проектом и нашей активностью, мы не собираемся уклоняться от нашей задачи, сохраняя убежденность в том, что нас поддержат, с глубоким и обновленным духом интернационализма, все секции М.А.Т.
Да здравствует Итальянский синдикальный союз! Да здравствует М.А.Т.! Да здравствует анархо-синдикализм!