V solidarite s hutníkmi z Metalurg Steel v Dubnici nad Váhom

V utorok 24. apríla 2012 sa začal štrajk v hutníckej firme Metalurg Steel s.r.o. v Dubnici nad Váhom, ktorý je reakciou na bezvýchodiskovú situáciu, keď výplaty meškajú niekoľko mesiacov (celkovo ide o sumu 300 tisíc eur), ako aj na porušovanie ustanovení Zákonníka práce a ďalších predpisov v oblasti BOZP a hygieny práce. V stredu 25. apríla, kedy sa konalo zhromaždenie pred továrňou aj pochod mestom, Priama akcia vyjadrila letákom solidaritu štrajkujúcim pracovníkom. Zamestnanci sú odhodlaní štrajkovať do piatku.


Mác: Dva mesiace bez mzdy? Nijaký problém...

Firmu Metalurg Steel vlastní Juraj Mác, ktorý sa o svoje vedomosti o riadení firmy v kríze vie podeliť aj s ďalšími podnikateľmi. V rámci bloku Ako sa dostať z krízy výkonnosti? Ako zvýšiť produktivitu? rečnil v októbri 2011 na medzinárodnej konferencii Výrobný manažment: Inšpirácie – Kontakty – Trendy v hoteli Holiday Inn v Žiline. Medzi témami tohto bloku boli šľachetne znejúce otázky ako Čo robiť v prípade nízkej výkonnosti? Ako systematicky ozdraviť podnik a nepodľahnúť panike? V čom sú inšpiratívne úspešné príbehy ozdravenia? Končí demokracia za bránou podniku? Multimilionár Mác je neúspešným kandidátom na poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja za stranu MOST-HÍD a do väčšieho povedomia sa dostal aj účasťou na rely milionárov Gumball na svojom luxusnom Ferrari Scaglietti za 275 tisíc eur. Okrem toho ho nájdeme aj vo vedení firiem PROJECT TWO s.r.o, Metalurg_Matec, s.r.o, MyCredit 8anka, s. r. o., SLOV - ENERGIA CONSULTING s.r.o., Metalurg_Tools, s. r. o. či J&L FINANCE s.r.o.

Juraj Mác podľa vlastných slov pozná osobne všetkých 354 zamestnancov Metalurg Steel a záleží mu na nich. Z oznamu na obrázku (klikni pre zväčšenie) je zrejmé, ako sa usiluje, aby zamestnanci vnímali situáciu jeho očami, postavili sa proti odborom a podpísali nesúhlas s konkurzom.

Situácia v druhý deň štrajku

Do štrajk u, ktorému predchádzala protestná akcia 11. apríla, je zapojených niečo vyše 100 zväčša mužov (najmä z výroby) z celkového množstva 354 zamestnancov vrátane dohodárov a živnostníkov, z ktorých sa do štrajku drvivá väčšina nezapojila. Toto zloženie a počet štrajkujúcich stačí na to, aby bola práca minimálne v dvoch halách do veľkej miery ochromená.

Podľa slov robotníkov niektorým v druhý deň štrajku prišla na účet časť dlžných miezd, takže sa zdá, že tlak vyvolaný zastavením práce priniesol prvé ovocie.

V diskusiách so štrajkujúcimi sa potvrdili informácie z masmédií o praktikách firmy (nevydávanie ochranných pomôcok, rozpredávanie zariadenia fabriky) a obavy robotníkov o budúcnosť, keďže veľká časť z nich je zhruba vo veku 50 rokov. Niektoré časti fabriky, v ktorých sa pracujúci pohybujú, pôsobia dosť postapokalyptickým dojmom, a minimálne v otázke zlých hygienických podmienok musí dať okamžite za pravdu sťažnostiam robotníkov každý, kto bol vnútri.

Hoci možnosť zachovania výroby vyzerá pre zamestnancov nepriaznivo, je možné, že štrajkom sa im podarí vybojovať si viac ako čakaním, ako sa to stalo v iných podnikoch. Každopádne, už to, že sa postavili za svoje požiadavky, je odvážny krok, ktorý dáva signál ďalším pracujúcim.

Priama akcia

Leták PA k štrajku (PDF):

Pracujúci na Slovensku len málokedy bojujú kolektívne za svoje požiadavky. Práce je málo a každá akcia sa stáva takmer hrdinským činom. Týmto letákom preto chceme vyjadriť podporu a uznanie hutníkom z Dubnice za odhodlanie neustúpiť z požiadaviek a ísť do ostrého štrajku. Sme pracujúci ako vy a touto formou vám vyjadrujeme našu solidaritu. 

Na Slovensku určite nie ste jediní, komu zamestnávatelia dlhujú mzdy, ste však jedni z mála, ktorí o svoje mzdy aj bojujú. Váš štrajk teda môže byť inšpiráciou aj pre iných, tak ako ňou sú napríklad štrajky, ktoré sa uskutočnili v Kolárove (2008) či Hencovciach (2010).

Význam solidarity

Všimli sme si, že vedenie firmy sa usiluje prezentovať štrajk ako škodlivú a zbytočnú akciu. Hoci to určite nazlostí, čo iné sa dalo čakať, ako pokusy o nátlak, aby ste zľavili a vzdali sa. Štrajk je hlavne o odhodlanosti, početnosti a jednote ľudí, ktorí sú doň zapojení. Pochod mestom môže byť dobrá príležitosť poukázať na problém vo firme a získať podporu, ktorá presahuje jedno pracovisko. A ak sa konateľ oháňa tým, že mu výrobu „dokončia“ iné firmy, možno by stálo za to stretnúť sa s ich zamestnancami, vysvetliť im situáciu a požiadať, nech sa nenechajú vtiahnuť do pozície štrajkokazov.

Kontrola nad bojom

Každé vyjednávanie si vyžaduje, aby sa na ňom zúčastnili ľudia, ktorým dôverujeme. Asi sa zhodneme, že dôvera v akomkoľvek spore by mala ísť ruka v ruke s kontrolou a spoločným rozhodovaním o jeho vývoji. Konečná dohoda by mala byť výsledkom diskusie všetkých pracujúcich, ktorí sú do sporu zapojení. Dobrou formou rozhodovania môžu byť všeobecné zhromaždenia, teda spoločné stretnutia za účasti odborárov aj neodborárov (avšak bez zástupcov vedenia firmy), kde sa odsúhlasí alebo zamietne aktuálny návrh dohody.

Širší pohľad

Podľa nás by štrajkujúci nemali byť v nijakej fáze štrajku iba štatistami. Štrajk by mal posilniť sebavedomie a umožniť rozvinúť vlastné schopnosti a iniciatívu pri riešení problémov v budúcnosti, či už v odboroch alebo nie, a ukázať pozitívny príklad ostatným ľuďom v podobne neľahkej situácii.

Držíme vám palce a spoločne s vami
veríme v úspešný koniec tohto boja!


Tento leták pripravila Priama akcia (PA), organizácia, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Na webstránke www.priamaakcia.sk informujeme o skúsenostiach z bojov u nás aj vo svete a o možnostiach zapojenia sa do konkrétnych aktivít.

Kontakt: Priama akcia; PO Box 16; 840 08 Bratislava 48.
Telefón (SMS alebo odkaz v hlasovej schránke): 00420 774 333 259 (platby ako pri volaní do Českej republiky).
E-mail: priamaakcia@priamaakcia.sk

Kapitalizmus, trieda a triedny boj pre (nie úplných) začiatočníkov :)

Nová publikácia Nakladateľstva bod zlomu (NBZ) predstavuje krátky a jednoduchý úvod do témy kapitalizmus a trieda: vysvetľuje, ako prebieha akumulácia kapitálu, čo je pracujúca trieda, a ako bojovať proti kapitalizmu. Ide o preklad textu kolektívu libcom.org. Brožúru si môžeš bezplatne stiahnuť ako PDF alebo RTF. V prípade, že máš záujem o tlačenú verziu alebo rozšírenie väčšieho počtu kusov vo svojom okolí, ozvi sa na nbz(zavináč)priamaakcia(bodka).sk.

Download:
Formát PDF (340 kb) – strany zoradené pre obojstrannú tlač A4 a následné preloženie na polovicu do formátu A5
Formát RTF (70 kb)



KAPITALIZMUS, TRIEDA A TRIEDNY BOJ PRE (NIE ÚPLNÝCH) ZAČIATOČNÍKOV :)

Úvod do kapitalizmu
Kapitalizmus je vo svojej podstate ekonomický systém založený na troch veciach: námezdnej práci (práci za mzdu), súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov (napríklad tovární, strojov, fariem a kancelárií) a produkcii určenej na výmenu a vytváranie zisku.

Niektorí ľudia vlastnia výrobné prostriedky alebo kapitál, no väčšina nie. Aby sme prežili, musíme predávať našu schopnosť pracovať, za ktorú dostaneme mzdu, alebo sa nejako pretĺkať na podpore. Prvá skupina ľudí sa nazýva kapitalistická trieda alebo v marxistickom žargóne „buržoázia“. Druhá skupina je pracujúca trieda alebo „proletariát“ (viac informácií o triede nájdeš nižšie v texte).

Kapitalizmus je založený na jednoduchom procese – peniaze sa investujú, aby vytvárali viac peňazí. Keď peniaze fungujú takto, fungujú ako kapitál. Keď napríklad firma využije svoje zisky a najme viac pracovníkov alebo otvorí novú prevádzku, a tak vytvorí väčší zisk, peniaze fungujú ako kapitál. Keď sa kapitál zväčšuje (a ekonomika rastie), nazývame to „akumulácia kapitálu“, čo predstavuje hnaciu silu ekonomiky.

Tým, ktorí akumulujú kapitál, sa darí lepšie, keď dokážu presúvať náklady na druhých. Ak môže firma znížiť náklady tým, že nebude chrániť životné prostredie alebo bude vyplácať minimálne mzdy, urobí to. Katastrofálne klimatické zmeny a rozsiahla chudoba sú teda znamením, že systém funguje normálne. Ba čo viac, aby peniaze plodili ďalšie peniaze, musí sa za ne dať vymieňať čoraz viac vecí. Prevláda teda tendencia komodifikovať všetko od tovarov každodennej spotreby cez DNA sekvencie a emisie oxidu uhličitého až po – a to je dôležité – našu schopnosť pracovať.

Práve v tomto poslednom bode – komodifikácia našej kreatívnej a produktívnej schopnosti, našej schopnosti pracovať – sa ukrýva tajomstvo akumulácie kapitálu. Peniaze sa nepremieňajú na viac peňazí mávnutím čarovného prútika, ale prostredníctvom našej každodennej práce.

Vo svete, kde je všetko na predaj, potrebuje každý niečo, čo môže predať, aby si mohol kúpiť, čo potrebuje. Tí, ktorí nemajú na predaj nič okrem vlastnej schopnosti pracovať, musia predávať túto schopnosť tým, ktorí vlastnia továrne, kancelárie atď. A, pravdaže, nič, čo vyrobíme v práci, nie je naše – patrí to našim šéfom.

Navyše, kvôli dlhému pracovnému času, zvyšovaniu produktivity atď., produkujeme oveľa viac, ako je nutné na to, aby sme prežili a vládali ďalej pracovať. Naše mzdy zhruba pokrývajú náklady na tovary, ktoré potrebujeme, aby sme prežili a mohli každý deň chodiť do práce (a práve preto je na konci mesiaca stav nášho účtu v banke len zriedka odlišný od predošlého mesiaca). Rozdiel medzi našimi mzdami a hodnotou, ktorú vytvárame, je základom akumulácie kapitálu, resp. tvorby zisku.

Tento rozdiel medzi vyplatenými mzdami a vytvorenou hodnotou sa nazýva „nadhodnota“. Získavanie nadhodnoty zamestnávateľmi je dôvodom, prečo kapitalizmus považujeme za systém založený na vykorisťovaní – vykorisťovaní pracujúcej triedy.

Tento proces je v podstate rovnaký pri všetkých námezdne pracujúcich, nielen tých v súkromných spoločnostiach. Zamestnanci vo verejnom sektore takisto čelia neustálym útokom na mzdy a pracovné podmienky, ktorých cieľom je znížiť náklady a maximalizovať zisky v celej ekonomike.

Neplatená práca
Akumulácia kapitálu sa tiež spolieha na neplatenú prácu, napríklad prácu v domácnosti. Tá zahŕňa reprodukciu pracovnej sily vo forme plodenia a výchovy detí (novej generácie pracujúcich) a poskytovania služieb (fyzických, emocionálnych a sexuálnych) súčasnej pracovnej sile. Túto neplatenú prácu vykonávajú prevažne ženy.

Poskytovanie služieb mužom a deťom slúži kapitálu: keď sa domáce práce a reprodukcia neoznačia za prácu, ale za „prirodzenú ženskú“ úlohu, kapitalizmus má z toho osoh v podobe práce zadarmo. Kapitál dostáva výmenou za jednu mzdu vyplatenú jednému z partnerov dvoch pracovníkov.

Za prácu v domácnosti sa neplatí, takže ostáva neviditeľná a v rámci pracujúcej triedy oddeľuje jej platenú a neplatenú časť na úkor oboch.

Konkurencia
Ak chce šéf akumulovať kapitál, musí na trhu súťažiť so šéfmi iných firiem. Nemôže si dovoliť ignorovať trhové sily, inak stratí vplyv v prospech súperov, príde o peniaze, skrachuje, niekto prevezme jeho firmu a napokon prestane byť naším šéfom. Ani šéfovia teda v skutočnosti neovládajú kapitalizmus; ovláda ho samotný kapitál. Práve preto môžeme tvrdiť, že kapitál akoby sám konal alebo mal vlastné záujmy, takže často je presnejšie používať pojem „kapitál“ ako hovoriť o šéfoch.

U šéfov aj pracujúcich dochádza v dôsledku toho k odcudzeniu, avšak iným spôsobom. Z pohľadu pracujúcich je naše odcudzenie vnímané prostredníctvom kontroly zo strany šéfa; šéf vníma svoje odcudzenie prostredníctvom neosobných trhových síl a konkurencie s ostatnými šéfmi.

Práve preto sú šéfovia a politici tvárou v tvár „trhovým silám“ bezmocní a musia konať tak, aby zabezpečili neustálu akumuláciu (a rozhodne sa im z toho žije celkom dobre!). Nemôžu konať v našom záujme, lebo akékoľvek ústupky, ktoré by nám priznali, by pomohli ich konkurencii na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

Ak napríklad výrobca vyvinie novú technológiu výroby áut, ktorá zdvojnásobí produktivitu, môže prepustiť polovicu zamestnancov, zvýšiť svoj zisk a znížiť cenu svojich áut oproti konkurencii.

Ak chce byť nejaká iná firma dobrá na svojich zamestnancov a rozhodne sa neprepúšťať, nakoniec ju bezohľadnejšia konkurencia vyštve z trhu alebo prevezme – takže aj ona bude musieť zaviesť nové stroje a prepustiť zamestnancov, aby ostala konkurencieschopná.

Pravdaže, keby sa firmám nechali celkom voľné ruky, aby si mohli robiť, čo sa im zapáči, čoskoro by vznikli monopoly, konkurencia by zmizla a systém by so škripotom zastal. V mene dlhodobých záujmov kapitálu ako celku preto zasahuje štát.

Štát
Prvotnou funkciou štátu v kapitalistickej spoločnosti je udržiavať kapitalistický systém a napomáhať akumulácii kapitálu. Štát k tomu využíva represívne zákony a násilie proti pracujúcej triede v prípade, že sa pokúšame postaviť sa za svoje záujmy proti kapitálu. Napríklad prijíma zákony namierené proti štrajkom alebo posiela políciu či armádu ukončiť štrajky a demonštrácie.

Pre kapitalizmus je v súčasnosti „ideálnym“ typom štátu liberálna demokracia, no aby mohla pokračovať akumulácia kapitálu, kapitál niekedy využíva aj iné typy politických systémov. Štátny kapitalizmus v ZSSR alebo fašizmus v Taliansku a Nemecku sú dva príklady odlišných politických systémov, ktoré boli pre autority v tom čase nevyhnutné, aby ovládli a zničili silné hnutia pracujúcich. Hnutia, ktoré ohrozovali existenciu kapitalizmu.

Keď výstrelky šéfov donútia pracujúcich brániť sa, okrem represie štát niekedy zasiahne aj inak, aby všetko fungovalo ako má. Práve preto existujú národné a medzinárodné pravidlá týkajúce sa ochrany práv pracujúcich a životného prostredia. Sila a vynucovanie týchto pravidiel vo všeobecnosti stúpa a klesá v súvislosti s rovnováhou síl medzi zamestnávateľmi a zamestnancami v určitom čase a priestore. Napríklad vo Francúzsku, kde sú pracujúci lepšie organizovaní a bojovnejší, trvá pracovný týždeň maximálne 35 hodín. Vo Veľkej Británii, kde sú pracujúci menej bojovní, je týždenný pracovný čas maximálne 48 hodín a v USA, kde je pravdepodobnosť, že pracujúci vyjdú do štrajku, ešte menšia, nie je stanovený nijaký maximálny týždenný pracovný čas.

Dejiny
Kapitalizmus sa nám predkladá ako „prirodzený“ systém vytvorený podobne ako hory alebo údolia pôsobením síl, ktoré človek nedokáže ovládať; ako ekonomický systém, ktorý je výsledkom ľudskej povahy. Kapitalizmus však nevznikol ako výsledok pôsobenia „prirodzených síl“, ale intenzívneho a rozsiahleho násilia po celom svete. Najskôr došlo v „rozvinutých“ krajinách k ohradzovaniu pozemkov a vyháňaniu sebestačných roľníkov zo spoločnej pôdy do miest, kde mali pracovať v továrňach. Akýkoľvek odpor bol rozdrvený. Ľudia, ktorí vzdorovali vnucovaniu námezdnej práce, sa stali obeťou zákonov o tuláctve, boli väznení, mučení, deportovaní či popravení. Počas vlády Henricha VIII v Anglicku popravili za tuláctvo 72 000 ľudí.

Neskôr sa kapitalizmus šíril prostredníctvom invázií a územných výbojov západných imperialistických mocností do celého sveta. Došlo k brutálnemu zničeniu celých civilizácií, komunity boli nútené opustiť svoju pôdu a začať námezdne pracovať. Jediné krajiny, ktoré sa tomu vyhli, boli tie, ktoré – ako napríklad Japonsko – prijali kapitalizmus cielene, aby mohli konkurovať ostatným imperialistickým mocnostiam. Všade, kde sa rozvíjal kapitalizmus, roľníci a prví pracujúci vzdorovali, no napokon boli porazení terorom a násilím.

Kapitalizmus nevznikol pôsobením prirodzených pravidiel, ktoré pramenia z ľudskej povahy: rozšíril sa prostredníctvom organizovaného násilia elity. Koncept súkromného vlastníctva pôdy a výrobných prostriedkov nám teraz možno pripadá ako prirodzený stav, ale mali by sme pamätať na to, že ho vymyslel človek a že sa vynútil výbojmi. Podobne aj existencia triedy ľudí, ktorí nemajú na predaj nič okrem vlastnej pracovnej sily, nie je niečo, čo tu bolo vždy – spoločná pôda všetkých sa zhabala násilím a vyvlastneným ľuďom nezostalo nič iné, iba pracovať za mzdu pod hrozbou smrti od hladu alebo dokonca popravy.

Expanzia kapitálu viedla k vzniku globálnej pracujúcej triedy, ktorú tvorí väčšina svetovej populácie, ktorú kapitál vykorisťuje, ale zároveň je od nej závislý.

Budúcnosť
Kapitalizmus existuje ako dominantný ekonomický systém vo svete iba o čosi viac ako 200 rokov. V porovnaní s pol miliónom rokov ľudskej existencie ide o chvíľkový záblesk. Bolo by teda naivné predpokladať, že bude trvať večne.

Je celkom závislý od nás, pracujúcej triedy, a našej práce, ktorú musí vykorisťovať. Prežije iba tak dlho, ako mu dovolíme.


Úvod do triedy a triedneho boja
Najprv treba povedať, že trieda sa dá posudzovať rôznymi spôsobmi. Ľudia často hovoria o triede v kultúrnom/sociologickom význame. Napríklad, stredná trieda má rada zahraničné filmy, pracujúca trieda futbal, vyššia trieda cylindre a podobne.

O triede sa však dá hovoriť aj na základe jej ekonomického postavenia. My používame pojem trieda v tomto význame, lebo to považujeme za nevyhnutné pre pochopenie fungovania kapitalistickej spoločnosti a tiež toho, ako ju môžeme zmeniť.

Je dôležité zdôrazniť, že naša definícia triedy neslúži na triedenie a zaraďovanie jednotlivcov do kategórií, ale na to, aby sme pochopili sily, ktoré utvárajú náš svet, prečo naši šéfovia a politici konajú tak, ako konajú, a čo máme robiť, aby sme zlepšili naše životné podmienky.

Trieda a kapitalizmus
Ekonomický systém, ktorý prevláda v dnešnom svete, sa nazýva kapitalizmus.

Ako sme už spomenuli, kapitalizmus je v podstate systém založený na samoexpanzii kapitálu – tovary a peniaze vytvárajú viac tovarov a viac peňazí.

Nedeje sa to mávnutím čarovného prútika, ale prostredníctvom ľudskej práce. Za vykonanú prácu dostaneme iba zlomok toho, čo vyrobíme. Rozdiel medzi vytvorenou hodnotou a sumou, ktorú nám vyplatia v podobe mzdy, sa nazýva „nadhodnota“. Tú si necháva náš šéf v podobe zisku, a buď ju reinvestuje, aby zarobil ešte viac peňazí, alebo si z nej nakúpi bazény, luxusné autá a podobne.

Aby mohol tento proces prebiehať, musí vzniknúť trieda ľudí, ktorí nevlastnia nič, z čoho by mohli zarábať peniaze, t.j. kancelárie, továrne, poľnohospodársku pôdu a iné výrobné prostriedky. Táto trieda musí predávať vlastnú schopnosť pracovať, aby si mohla kúpiť základné tovary a služby potrebné na prežitie. Táto trieda sa nazýva pracujúca trieda.

Takže na jednom konci spektra je táto trieda, ktorá nemá na predaj nič okrem vlastnej schopnosti pracovať. Na druhom konci sú tí, ktorí vlastnia kapitál a najímajú si pracovníkov, aby mohol expandovať. Jednotlivci v spoločnosti spadajú niekam medzi tieto dva póly, ale z politického hľadiska nie je dôležité postavenie jednotlivcov, ale spoločenský vzťah medzi triedami.

Pracujúca trieda
Pracujúca trieda alebo „proletariát“, ako sa niekedy nazýva, je trieda nútená pracovať za mzdu alebo prežívať zo sociálnych dávok, ak si práve nevieme nájsť prácu alebo sme priveľmi chorí či starí. Predávame svoj čas a energiu šéfovi v jeho prospech.

Naša práca je základom tejto spoločnosti, a práve fakt, že sa táto spoločnosť spolieha na našu prácu, pričom sa z nás zároveň vždy usiluje dostať maximálny zisk, ju robí zraniteľnou.

Triedny boj
Keď sme v práci, náš čas a aktivita nám nepatrí. Musíme sa podriadiť budíčku do práce, karte zaznamenávajúcej náš príchod a odchod, manažérom, termínom a cieľom zamestnávateľa.

Práca zaberá väčšinu nášho života. S manažérmi sa možno vídame častejšie ako s priateľmi a partnermi. Aj keď máme niektoré stránky našej práce radi, pociťujeme ju ako niečo cudzie, nad čím máme iba veľmi malú kontrolu. Platí to pre základ samotnej pracovnej činnosti, ako aj pre pracovný čas, prestávky, dovolenku atď.

Takto nanútená práca nás núti vzdorovať.

Zamestnávatelia a šéfovia chcú, aby sme odviedli čo najviac práce, robili čo najdlhšie a za čo najnižšiu mzdu. Naopak, my chceme vychutnávať svoje životy: netúžime byť prepracovaní, chceme kratší pracovný čas a vyššie mzdy.

Toto je ústredný protiklad kapitalizmu. Toto sú oblasti, v ktorých existuje napätie: zamestnávatelia znižujú mzdy, predlžujú pracovný čas, zrýchľujú pracovné tempo. My sa usilujeme klásť odpor: buď potajomky ako jednotlivci, keď sa nejdeme pretrhnúť, doprajeme si prestávku a pozhovárame sa s kolegami, zavoláme, že sme chorí, odídeme skôr; alebo vzdorujeme otvorene a kolektívne prostredníctvom štrajkov, spomalenia práce, okupácií atď.

Toto je triedny boj. Konflikt medzi tými z nás, ktorí musia pracovať za mzdu, a našimi zamestnávateľmi a vládami, ktoré predstavujú kapitalistickú triedu alebo „buržoáziu“.

Keď vzdorujeme vnúteniu práce, hovoríme, že náš život je dôležitejší ako šéfove zisky. Útočíme na samotnú podstatu kapitalizmu, kde je zisk najdôležitejšou príčinou akéhokoľvek konania, a poukazujeme na možnosť existencie spoločnosti bez tried a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Sme pracujúca trieda, ktorá vzdoruje vlastnej existencii. Sme pracujúca trieda bojujúca proti práci a triede.

Mimo pracoviska
Triedny boj sa neodohráva iba na pracovisku. Triedny konflikt sa zjavuje v mnohých aspektoch života.

Napríklad, cenovo dostupné bývanie je niečo, čo sa týka všetkých pracujúcich. Cenovo dostupné pre nás však znamená neziskové pre nich. V kapitalistickej ekonomike je často rozumnejšie stavať luxusné bytové domy, hoci desaťtisíce ľudí nemajú kde bývať, ako postaviť byty, ktoré si môžeme dovoliť. Boje za obranu sociálneho bývania alebo obsadenie prázdnych priestorov na bývanie sú súčasťou triedneho boja.

Podobne môže byť dejiskom triedneho konfliktu aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vlády alebo firmy sa pokúšajú znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť škrtaním rozpočtov a zavádzaním poplatkov za služby, aby preniesli bremeno nákladov na pracujúcu triedu, zatiaľ čo my chceme tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najmenej peňazí.

„Stredná trieda“
Hoci ekonomické záujmy kapitalistov sú v úplnom protiklade k záujmom pracujúcich, menšina pracujúcej triedy sa má lepšie ako ostatní alebo má nad nimi určitú mieru moci. Aby sme pochopili správanie rozličných skupín v debatách o dejinách a spoločenskej zmene, je užitočné označiť túto časť proletariátu za „strednú triedu“, hoci nejde o oddelenú ekonomickú triedu.

Triedny boj sa dá niekedy oslabiť vytvorením alebo rozšírením strednej triedy. Margaret Thatcherová podporovala súkromné vlastníctvo domov – počas veľkých bojov v 80. rokoch v Británii lacno predávala sociálne byty (s vedomím, že pracujúci sú menej náchylní štrajkovať, keď majú na krku hypotéku) a umožnila zlepšenie podmienok niektorých pracujúcich, no skôr ako jednotlivcov, nie kolektívne. Po zvrhnutí apartheidu v Južnej Afrike vznikla čierna stredná trieda a vďaka obmedzenej sociálnej mobilite a tomu, že niektorí čierni pracujúci nadobudli osobný záujem na existencii tohto systému, došlo k oslabeniu bojov pracujúcich.

Šéfovia sa usilujú prísť na rôzne spôsoby, ako materiálne aj psychologicky rozdeliť pracujúcu triedu, vrátane mzdových rozdielov, profesijného postavenia, rasy a genderu. Treba znovu zdôrazniť, že definície tried využívame na pochopenie pôsobenia sociálnych síl, nie na označkovanie jednotlivcov alebo na tvrdenie, že v istej situácii sa budú správať tak a tak.

Záver
Používanie pojmu trieda v politickom zmysle nie je o tom, ako sa vyjadruješ, ale o základnom konflikte, ktorý vymedzuje kapitalizmus – tí z nás, ktorí musia pracovať, aby prežili verzus tí, ktorí profitujú z našej práce. V boji za naše záujmy a potreby proti diktátu kapitálu a trhu kladieme základy nového typu spoločnosti – spoločnosti bez peňazí, tried a kapitalizmu, organizovanej na základe priameho napĺňania našich potrieb: libertínsky komunistickej spoločnosti.




Capitalism, Class & Class Struggle for (ex) Dummies
http://libcom.org/library/capitalism-class-class-struggle-ex-dummies
Preklad: Nadia Hladká
Poznámky pod čiarou: Nadia Hladká, Michal Tulík
Nakladateľstvo bod zlomu (2012), prvé vydanie

Nakladateľstvo bod zlomu (NBZ) je neziskový vydavateľský projekt zameraný na publikovanie prevažne prekladov textov a filmových dokumentov, ktoré sa zaoberajú hnutím pracujúcich. Funguje ako spolupracujúca skupina Priamej akcie - organizácie, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Výber z vydaných titulov NBZ (väčšina dostupná zadarmo na webe www.priamaakcia.sk):
Graham Purchase „Anarchizmus a ekológia“ (2002)
Zanon – továreň bez šéfov. Maté, hlina a výroba (CD/DVD, 2005)
Úspešný štrajk v lodeniciach v Puerto Real - Anarchosyndikalizmus v praxi (2008)
Zápisky z triednych bojov. Užitočné skúsenosti z praxe malých organizácií a odborových zväzov (2008)
Venezuela: 10 rokov vlády Huga Cháveza (2009)
Priame akcie na pracoviskách. Základné druhy a konkrétne príklady (2009)
Pozor, anarchista! Augustin Souchy (2009)
Anarchosyndikalizmus v praxi: Skúsenosti zo Španielska a Nemecka (2009)

NBZ, P.O. BOX 16, 840 08 Bratislava 48; web: nbz.priamaakcia.sk, e-mail: nbz@priamaakcia.sk

Action in Bratislava in support of ZSP member sacked from Roche Polska

Today, Priama akcia-Bratislava organized a protest visit to two branches of Roche in Bratislava, Slovakia. It was the third day of March solidarity activities called by ZSP in support of their sacked member Jakub. During all three days we informed about the development of the struggle and provided people with an easy way to send protest e-mails via web. We also sent faxes to Roche branches in Poland, Switzerland and Slovakia.

The first of the two visits today was at the headquarters. One of the two workers at the reception told us that no one from the management is present at the premises, which was most probably true. She already knew about the case. Our members and other supporters of Jakub’s struggle handed in protest letters and requested that the branch in Poland and the headquarters in Switzerland be informed about this action. We were asked a funny question: whether we plan to protest in Poland. We said that the ZSP, the initiator organization of the campaign, is taking care of it there. The worker tried to continue in the same logic with a question related protests organized at Roche Switzerland, to which one of us said: “We have friends there, too.” In the end, we stressed that we expect an answer to our demands, since Roche has been ignoring faxes and e-mails, and we promised to come back if we don’t hear from them.

Next, we visited the second Roche branch located nearby (Roche Diagnostics Division Ltd.). There, we also handed in protest letters, and asked for a response to the demands.

Priama akcia – Bratislava

Podpor tretí marcový deň protestov proti praktikám Roche (29.3.)

Opätovne by sme chceli požiadať o solidaritu s členom zväzu ZSP prepusteným z Roche Polska. Keďže firma si najala najlepšieho právnika v Poľsku na pracovno-právnu problematiku (očividne vedia, že urobili niečo, čo nemali), protestné aktivity budú teraz o to dôležitejšie. Zapojiť sa do nich a zvýšiť tlak na firmu môžeš okrem iného aj jednoduchým poslaním e-mailu.


Zhrnutie sporu

19. decembra 2011 dostal Jakub zo Zväzu poľských syndikalistov (ZSP) výpoveď s tým, že má opustiť budovu. Dôvody nie sú zrejmé, ale podľa všetkého súvisia s jeho aktivizmom. Kampaň na jeho podporu požaduje znovuzamestnanie, ako aj priznanie štatútu zamestnanca so zmluvou na dobu neurčitú a všetky benefity, ktoré mu firma dlhuje.

Solidarita

Pre viac informácií o spore, praktikách firmy a o možnostiach vyjadrenia podpory, pozri článok Farmaceutická firma Roche prepustila člena zväzu ZSP. Podporme ho!

Ďakujeme za podporu a rozšírenie informácií ľuďom v tvojom okolí.

Priama akcia

International week against Ryanair practices in Slovakia

Priama akcia – IWA Slovakia joined the International week against Ryanair practices in several ways. We published an article about the company scam on our website together with an appeal to send complaints and other possibilities how to express discontent with Ryanair practices – sending faxes, calling Ryanair and spreading the information as much as possible. We have also found several negative experiences of Slovak Ryanair workers on the Internet.  

E-mail complaints and a fax

Part of the article about the whole issue – which we published on 9th March – was a model e-mail anyone could send via official Ryanair complaints form. So far, we have only received an automated reply saying that the complaint has been forwarded to their HR department. As Priama akcia, we also sent a protest fax on Thursday 15th March.

A call to Ryanair HQ

On Friday, we tried calling the headquarters, but only reached the reception. We said we are spreading information in support of the campaign in Slovakia. However, the receptionist refused to take any message to the management saying it is not her duty.

Leafleting at the airport

On Saturday, Priama akcia members and supporters went to M. R. Štefánik Airport in Bratislava and distributed flyers in Slovak and English to people at the airport (PDF). It was a nice coincidence that both the arrival and the departure flights were from/to Liverpool. These were the last flights of the day and we distributed around 150 flyers and around 50 were put behind windscreen-wipers of the cars at the nearby parking lot. In the end, we wanted to reach Ryanair staff at the airport and present a protest letter for the management but found no one (the check-ins were closed and there is no Ryanair customer service or similar at the airport).

Our solidarity goes to the Ryanair workers and Ryanair Don’t Care Campaign organizers and supporters.

Priama akcia-Bratislava
Slovak section of International Workers’ Association (IWA-AIT)

 

(Ne)voliť nestačí 2012 - stanovisko Priamej akcie k predčasným voľbám

Predvolebné obdobie. Všade návrhy politikov, ako zlepšiť naše životy. Tento text vyjadruje pohľad nespokojných pracujúcich.


VLÁDY SA MENIA,
každodenné problémy zostávajú

Do všetkých kľúčových záležitostí v našom živote zasahuje fakt, že žijeme v kapitalizme a že spoločnosť riadi štát. Po škole (aj popri nej) sa zaraďujeme do pracovného procesu a zotrvávame v ňom značnú časť produktívneho života. Sme nútení riadiť sa tempom výroby, časovými rozvrhmi, príkazmi šéfov a x ďalšími povinnosťami.


Byť pracujúcimi nie je naša jediná úloha v spoločnosti, avšak v zamestnaní sa odohrávajú udalosti, ktoré významne ovplyvňujú náš život, a bez zamestnania sme odsunutí na okraj spoločnosti. Stať sa námezdne pracujúcimi – to je nevyhnutnosť, ktorá čaká väčšinu spoločnosti. Nové zloženie parlamentu a vlády na tom nič nezmení.

Pre nás je podstatné, ako si udržať zamestnanie, ubrániť sa pred ponižovaním a tlakom zo strany vedúcich pracovníkov či pred znižovaním reálnych miezd a zvyšovaním produktivity práce. Skrátka, ako sa uživiť, ostať zdraví, menej času tráviť v práci a viac si užívať život. Sú to veci, ktoré vieme ovplyvniť, keď sa organizujeme spolu s kolegami a kolegyňami, nie keď sa spoliehame na „volených zástupcov“.

Na naše prejavy nespokojnosti reagujú politici a političky v zásade dvoma spôsobmi (zvyčajne podľa toho, či sú práve v opozícii alebo nie). Buď sa na nás pohodlne priživia, aby vyzerali ako ochrancovia, alebo vytiahnu údaje o „zlej ekonomickej situácii“ a klasické „nedá sa“. Keď hrozil štrajk v školstve, presvedčili zástupcov školských odborov, že nemá význam. V prípade lekárov a lekárok sa im síce odbory ukecať nepodarilo, vyhlásili však núdzový stav, poslali na nich políciu, padli návrhy na obmedzenie práva na štrajk. Všetkému navyše výborne asistovali najčítanejšie médiá článkami naladenými proti protestu.


ORGANIZOVANIE SA A PRIAME AKCIE
ako skutočný prostriedok zmeny

Ak sa v posledných rokoch podarilo pracujúcim ako-tak úspešne postaviť proti zhoršujúcej sa životnej situácii, išlo o akcie na jednotlivých pracoviskách (už spomínaní lekári a lekárky, šičky v Hencovciach, robotníci a robotníčky v Kolárove atď.). Tam dostávame mzdu, z ktorej žijeme, tam by sme sa mali usilovať dosiahnuť zlepšenia a tam môžeme mať nad celým bojom najväčšiu kontrolu. Práve na pracovisku je najlepšie začať a postupne nadobudnúť silu, aby sme sa dokázali brániť proti útokom na našu sociálnu a ekonomickú situáciu.

Chce to však aktívny prístup, nie len raz za niekoľko rokov hodiť lístok do volebnej urny. Pretože aj keď vymeníme všetkých politikov, naďalej zachovávame systém zastupiteľskej demokracie a kapitalizmu a na našej pozícii v spoločnosti sa nič nezmení.

Niektoré zmeny k lepšiemu vieme dosiahnuť už teraz vďaka organizovaniu sa na pracovisku a v komunite. My sme sa spojili v organizácii Priama akcia, ktorej základným cieľom je presadzovať požiadavky svojich členov a členiek a pomáhať v ich presadzovaní každému pracujúcemu, ktorý o to požiada. Či už ide o boj proti neplatnej výpovedi, o aktivity za vyplatenie dlžných miezd ako v prípade kampane proti praktikám pracovnej agentúry OTTO Work Force či agentúry Office Angels, alebo o aktivity v solidarite s mobilizujúcimi sa zamestnancami u nás (napríklad v školstve) alebo v zahraničí (vyše dva mesiace trvajúci štrajk vo firme ABB v Španielsku, sme odhodlaní prejaviť podporu, ako sa len dá. Takto sa zároveň učíme solidarite a vzájomnej pomoci a pripravujeme sa na lepšie presadzovanie širších požiadaviek a väčších zmien v budúcnosti.

ČO ROBIŤ

Naším cieľom je budovať organizáciu zloženú z jednotlivcov a nezávislých skupín pôsobiacich v mieste bydliska (lokálne skupiny), v jednotlivých odvetviach (odvetvové skupiny) a v konkrétnych firmách (skupiny na pracovisku). Základné ciele týchto skupín sú:

1) Praktické:

•    Presadzovať momentálne záujmy členov, riešiť ich problémy formou priamych akcií a pomáhať každému pracujúcemu, ktorý o to požiada.
•    Vyjadrovať solidaritu pracujúcim v sporoch bez ohľadu na krajinu, zabezpečiť pre nich pomoc od čo najväčšieho počtu ľudí a prispievať k väčšej jednote medzi pracujúcimi.
•    Neustále zlepšovať vlastné fungovanie a postupy s cieľom budovať akcieschopnejšiu a efektívnejšiu organizáciu.

2) Vzdelávacie a kultúrne:

•    Pravidelne medzi sebou komunikovať aj po skončení jednotlivých sporov, zhodnocovať, zovšeobecňovať a rozvíjať skúsenosti a poučenia z nich. Deliť sa o ne s ďalšími pracujúcimi na vlastných aj iných pracoviskách či v lokalitách.
•    Byť orientačným bodom a príkladom – svojou činnosťou ukázať, že sme organizácia, na ktorú sa môžu ľudia na pracovisku alebo v lokalite obrátiť pri riešení svojho problému.
•    Propagovať a budovať kultúru solidarity, sebaorganizácie a vlastnej iniciatívy.

ROZŠÍR INFORMÁCIE O (NE)VOLIŤ NESTAČÍ 2012

•    Pošli tento text priateľom a známym.

•    Zdieľaj tento text na sociálnych sieťach a fórach.

•    Rozšír tento text vo forme obojstranného letáku (na stiahnutie vo formáte PDF tu) napríklad v čakárňach, knižniciach, vlakoch a na iných verejných miestach.

•    Vytlač a rozšír dvojstránkový plagát (veľkosť A4 na stiahnutie vo formáte PDF tu) a samolepky (na stiahnutie vo formáte PDF tu); prípadne upravené verzie samolepiek použitých v roku 2006 (na stiahnutie v PDF tu), ktorými sa skrášľovali propagačné tabule politických strán (napríklad takto).

•    Uverejni náš banner (kód v txt) na svojom webe alebo ho použi ako podpis na internetových fórach.

KTO SME

Priama akcia (PA) je organizácia, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Ako pracujúci máme vlastné záujmy, odlišné od záujmov zamestnávateľov, manažérov a politikov. Chceme ich presadzovať pomocou vlastných organizácií nezávislých od parlamentnej politiky, politických strán, zamestnávateľských a štátnych orgánov, cirkví a odborov.

Členovia PA nemajú jednotné politické názory. Spája nás úsilie zlepšiť podmienky, v ktorých žijeme a pracujeme, a zhoda v metódach, princípoch, fungovaní a cieľoch organizácie. Nie sme ani nechceme byť klasický odborový zväz, hoci sa usilujeme plniť viaceré funkcie, ktoré by podľa nás mali plniť odbory, t.j. predovšetkým obhajovať záujmy pracujúcich na základe ich aktívnej účasti.

Kto teda sme? Sme bežní ľudia; presnejšie tá časť pracujúcej triedy, ktorá sa organizuje a usiluje sa dosiahnuť svoje ciele.

Viac informácií o Priamej akcii nájdeš tu: Stanovy Priamej akcie – ciele, metódy, princípy a fungovanie