V solidarite s hutníkmi z Metalurg Steel v Dubnici nad Váhom

V utorok 24. apríla 2012 sa začal štrajk v hutníckej firme Metalurg Steel s.r.o. v Dubnici nad Váhom, ktorý je reakciou na bezvýchodiskovú situáciu, keď výplaty meškajú niekoľko mesiacov (celkovo ide o sumu 300 tisíc eur), ako aj na porušovanie ustanovení Zákonníka práce a ďalších predpisov v oblasti BOZP a hygieny práce. V stredu 25. apríla, kedy sa konalo zhromaždenie pred továrňou aj pochod mestom, Priama akcia vyjadrila letákom solidaritu štrajkujúcim pracovníkom. Zamestnanci sú odhodlaní štrajkovať do piatku.


Mác: Dva mesiace bez mzdy? Nijaký problém...

Firmu Metalurg Steel vlastní Juraj Mác, ktorý sa o svoje vedomosti o riadení firmy v kríze vie podeliť aj s ďalšími podnikateľmi. V rámci bloku Ako sa dostať z krízy výkonnosti? Ako zvýšiť produktivitu? rečnil v októbri 2011 na medzinárodnej konferencii Výrobný manažment: Inšpirácie – Kontakty – Trendy v hoteli Holiday Inn v Žiline. Medzi témami tohto bloku boli šľachetne znejúce otázky ako Čo robiť v prípade nízkej výkonnosti? Ako systematicky ozdraviť podnik a nepodľahnúť panike? V čom sú inšpiratívne úspešné príbehy ozdravenia? Končí demokracia za bránou podniku? Multimilionár Mác je neúspešným kandidátom na poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja za stranu MOST-HÍD a do väčšieho povedomia sa dostal aj účasťou na rely milionárov Gumball na svojom luxusnom Ferrari Scaglietti za 275 tisíc eur. Okrem toho ho nájdeme aj vo vedení firiem PROJECT TWO s.r.o, Metalurg_Matec, s.r.o, MyCredit 8anka, s. r. o., SLOV - ENERGIA CONSULTING s.r.o., Metalurg_Tools, s. r. o. či J&L FINANCE s.r.o.

Juraj Mác podľa vlastných slov pozná osobne všetkých 354 zamestnancov Metalurg Steel a záleží mu na nich. Z oznamu na obrázku (klikni pre zväčšenie) je zrejmé, ako sa usiluje, aby zamestnanci vnímali situáciu jeho očami, postavili sa proti odborom a podpísali nesúhlas s konkurzom.

Situácia v druhý deň štrajku

Do štrajk u, ktorému predchádzala protestná akcia 11. apríla, je zapojených niečo vyše 100 zväčša mužov (najmä z výroby) z celkového množstva 354 zamestnancov vrátane dohodárov a živnostníkov, z ktorých sa do štrajku drvivá väčšina nezapojila. Toto zloženie a počet štrajkujúcich stačí na to, aby bola práca minimálne v dvoch halách do veľkej miery ochromená.

Podľa slov robotníkov niektorým v druhý deň štrajku prišla na účet časť dlžných miezd, takže sa zdá, že tlak vyvolaný zastavením práce priniesol prvé ovocie.

V diskusiách so štrajkujúcimi sa potvrdili informácie z masmédií o praktikách firmy (nevydávanie ochranných pomôcok, rozpredávanie zariadenia fabriky) a obavy robotníkov o budúcnosť, keďže veľká časť z nich je zhruba vo veku 50 rokov. Niektoré časti fabriky, v ktorých sa pracujúci pohybujú, pôsobia dosť postapokalyptickým dojmom, a minimálne v otázke zlých hygienických podmienok musí dať okamžite za pravdu sťažnostiam robotníkov každý, kto bol vnútri.

Hoci možnosť zachovania výroby vyzerá pre zamestnancov nepriaznivo, je možné, že štrajkom sa im podarí vybojovať si viac ako čakaním, ako sa to stalo v iných podnikoch. Každopádne, už to, že sa postavili za svoje požiadavky, je odvážny krok, ktorý dáva signál ďalším pracujúcim.

Priama akcia

Leták PA k štrajku (PDF):

Pracujúci na Slovensku len málokedy bojujú kolektívne za svoje požiadavky. Práce je málo a každá akcia sa stáva takmer hrdinským činom. Týmto letákom preto chceme vyjadriť podporu a uznanie hutníkom z Dubnice za odhodlanie neustúpiť z požiadaviek a ísť do ostrého štrajku. Sme pracujúci ako vy a touto formou vám vyjadrujeme našu solidaritu. 

Na Slovensku určite nie ste jediní, komu zamestnávatelia dlhujú mzdy, ste však jedni z mála, ktorí o svoje mzdy aj bojujú. Váš štrajk teda môže byť inšpiráciou aj pre iných, tak ako ňou sú napríklad štrajky, ktoré sa uskutočnili v Kolárove (2008) či Hencovciach (2010).

Význam solidarity

Všimli sme si, že vedenie firmy sa usiluje prezentovať štrajk ako škodlivú a zbytočnú akciu. Hoci to určite nazlostí, čo iné sa dalo čakať, ako pokusy o nátlak, aby ste zľavili a vzdali sa. Štrajk je hlavne o odhodlanosti, početnosti a jednote ľudí, ktorí sú doň zapojení. Pochod mestom môže byť dobrá príležitosť poukázať na problém vo firme a získať podporu, ktorá presahuje jedno pracovisko. A ak sa konateľ oháňa tým, že mu výrobu „dokončia“ iné firmy, možno by stálo za to stretnúť sa s ich zamestnancami, vysvetliť im situáciu a požiadať, nech sa nenechajú vtiahnuť do pozície štrajkokazov.

Kontrola nad bojom

Každé vyjednávanie si vyžaduje, aby sa na ňom zúčastnili ľudia, ktorým dôverujeme. Asi sa zhodneme, že dôvera v akomkoľvek spore by mala ísť ruka v ruke s kontrolou a spoločným rozhodovaním o jeho vývoji. Konečná dohoda by mala byť výsledkom diskusie všetkých pracujúcich, ktorí sú do sporu zapojení. Dobrou formou rozhodovania môžu byť všeobecné zhromaždenia, teda spoločné stretnutia za účasti odborárov aj neodborárov (avšak bez zástupcov vedenia firmy), kde sa odsúhlasí alebo zamietne aktuálny návrh dohody.

Širší pohľad

Podľa nás by štrajkujúci nemali byť v nijakej fáze štrajku iba štatistami. Štrajk by mal posilniť sebavedomie a umožniť rozvinúť vlastné schopnosti a iniciatívu pri riešení problémov v budúcnosti, či už v odboroch alebo nie, a ukázať pozitívny príklad ostatným ľuďom v podobne neľahkej situácii.

Držíme vám palce a spoločne s vami
veríme v úspešný koniec tohto boja!


Tento leták pripravila Priama akcia (PA), organizácia, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Na webstránke www.priamaakcia.sk informujeme o skúsenostiach z bojov u nás aj vo svete a o možnostiach zapojenia sa do konkrétnych aktivít.

Kontakt: Priama akcia; PO Box 16; 840 08 Bratislava 48.
Telefón (SMS alebo odkaz v hlasovej schránke): 00420 774 333 259 (platby ako pri volaní do Českej republiky).
E-mail: priamaakcia@priamaakcia.sk

Protest počas konferencie Roche vo Varšave

Vo varšavskom hoteli Hilton sa 19. apríla uskutočnila konferencia firmy Roche, v rámci ktorej spoločnosť ohlásila „reštrukturalizačný plán“, ktorý predstavuje hromadné prepustenie okolo 200 pracovníkov z oblasti informačných technológií (IT) v Madride a Varšave. Počas konferencie sa uskutočnila aj protestná akcia Zväzu poľských syndikalistov (ZSP).

Konferencia Roche a plánované prepúšťanie
 Samotnej konferencie sa zúčastnili zástupcovia Roche z viacerých krajín, ako aj pracovníci, ktorých sa dotkne prepúšťanie. Hoci sa firma zaviazala, že každé prepustenie bude v súlade so Zákonníkom práce, jej doterajšie praktiky svedčia skôr o opaku – 19. decembra bol prepustený aktivista odborového zväzu ZSP, o ktorom sme písali nedávno (a ktorého môžeš podporiť, čítaj tu) .

Protest vo Varšave a v Moskve
Pred začiatkom konferencie sa podarilo aktivistke ZSP rozšíriť v konferenčnej sále informačné letáky. ZSP v nich ponúkla podporu tým prepusteným, ktorí sa rozhodnú domáhať svojich práv. Nasledoval zo sály dobre viditeľný a hlučný protestný piket. Aktivisti vysvetlili stratégiu neustáleho sťahovania firiem a vytvárania nových pracovných pozícií v krajinách, kde očakávajú od vlád rôzne daňové úľavy, ako aj prax obmedzovania práv pracujúcich.
V moskovskej pobočke Roche sa 17. apríla uskutočnila protestná akcia, počas ktorej aktivisti KRAS (ruskej sekcie MAP) rozdávali letáky zamestnancom Roche. V marci sa konali akcie aj na Slovensku, v Španielsku a Austrálii.

Plánované prepúšťanie v Roche
Roche zamestnáva na IT pozíciách celkovo zhruba 3700 ľudí a postupne prepustí 480 z nich. Tento krok ospravedlňuje – ako je zvykom v takýchto situáciách – „potrebou znížiť náklady s cieľom zvýšiť produktivitu“. Roche napríklad plánuje odstrániť svoj systém e-mailovej pošty a organizácie stretnutí, ktorý obsluhujú IT zamestnanci Roche, a namiesto nich použiť balíček aplikácií Google Apps, ktoré budú outsourcovať zamestnanci Google.

V Roche pracuje veľa ľudí prostredníctvom zmlúv na dobu určitú, alebo aj bez formálneho vzťahu s firmou cez fiktívne zmluvy o samostatnej zárobkovej činnosti. Práve títo ne-zamestnanci sú najmenej zákonom chránená skupina, ktorej sa prepúšťanie dotkne najviac. Až 90% prepustených má byť práve z tejto skupiny zamestnancov a ich pracovné pozície budú outsourcované.

http://www.priamaakcia.sk/zaujalonas/Protest-pocas-konferencie-Roche-vo-Varsave.html

Súd ukončil štrajk v EULEN/ABB v Córdobe, spor trvá

Spor medzi pracovníkmi agentúry EULEN vo firme ABB sa po takmer sto dňoch štrajku naklonil v prospech zamestnávateľov. Pracovný súd v Córdobe zamietol sťažnosti pracujúcich vo veci porušenia práva na štrajk. Štrajk sa síce končí, ale spor pokračuje. 

Pracovný súd nezdieľal názory štrajkujúcich a priklonil sa k výpovediam manažérov. Súd nezohľadnil konanie firmy ABB, ktorá porušila právo na štrajk napríklad tým, že zakázala štrajkovému výboru prístup do objektu firmy, obmedzila jeho činnosť a najala štrajkokazov, pričom toto konanie zdokumentoval inšpektorát práce.

Pracujúci sa odvolali a plánujú ďalšie akcie proti firmám zaangažovaným v spore – EULEN, ABB a ADECCO. Momentálne čakajú na ďalšie súdne pojednávanie (8. mája), na ktorom budú požadovať znovuzamestnanie pracovníkov, ako aj rozhodnutie súdu, že ich dlhoročný outsourcing prostredníctvom firmy Eulen bol nelegálny, rovnako ako presun kontraktu z firmy Eulen na EUROCEN-Adecco.

Pracujúci ďakujú všetkým, ktorí sa zúčastnili na solidárnych akciách v Španielsku a po celom svete a za solidárne príspevky do štrajkového fondu.

Priama akcia sa pripája s poďakovaním všetkým ľuďom na Slovensku a v Česku, ktorí reagovali na výzvy podporiť štrajkujúcich. O ďalšom vývoji sporu a možnom zapojení sa budeme informovať na webe.

Kapitalizmus, trieda a triedny boj pre (nie úplných) začiatočníkov :)

Nová publikácia Nakladateľstva bod zlomu (NBZ) predstavuje krátky a jednoduchý úvod do témy kapitalizmus a trieda: vysvetľuje, ako prebieha akumulácia kapitálu, čo je pracujúca trieda, a ako bojovať proti kapitalizmu. Ide o preklad textu kolektívu libcom.org. Brožúru si môžeš bezplatne stiahnuť ako PDF alebo RTF. V prípade, že máš záujem o tlačenú verziu alebo rozšírenie väčšieho počtu kusov vo svojom okolí, ozvi sa na nbz(zavináč)priamaakcia(bodka).sk.

Download:
Formát PDF (340 kb) – strany zoradené pre obojstrannú tlač A4 a následné preloženie na polovicu do formátu A5
Formát RTF (70 kb)



KAPITALIZMUS, TRIEDA A TRIEDNY BOJ PRE (NIE ÚPLNÝCH) ZAČIATOČNÍKOV :)

Úvod do kapitalizmu
Kapitalizmus je vo svojej podstate ekonomický systém založený na troch veciach: námezdnej práci (práci za mzdu), súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov (napríklad tovární, strojov, fariem a kancelárií) a produkcii určenej na výmenu a vytváranie zisku.

Niektorí ľudia vlastnia výrobné prostriedky alebo kapitál, no väčšina nie. Aby sme prežili, musíme predávať našu schopnosť pracovať, za ktorú dostaneme mzdu, alebo sa nejako pretĺkať na podpore. Prvá skupina ľudí sa nazýva kapitalistická trieda alebo v marxistickom žargóne „buržoázia“. Druhá skupina je pracujúca trieda alebo „proletariát“ (viac informácií o triede nájdeš nižšie v texte).

Kapitalizmus je založený na jednoduchom procese – peniaze sa investujú, aby vytvárali viac peňazí. Keď peniaze fungujú takto, fungujú ako kapitál. Keď napríklad firma využije svoje zisky a najme viac pracovníkov alebo otvorí novú prevádzku, a tak vytvorí väčší zisk, peniaze fungujú ako kapitál. Keď sa kapitál zväčšuje (a ekonomika rastie), nazývame to „akumulácia kapitálu“, čo predstavuje hnaciu silu ekonomiky.

Tým, ktorí akumulujú kapitál, sa darí lepšie, keď dokážu presúvať náklady na druhých. Ak môže firma znížiť náklady tým, že nebude chrániť životné prostredie alebo bude vyplácať minimálne mzdy, urobí to. Katastrofálne klimatické zmeny a rozsiahla chudoba sú teda znamením, že systém funguje normálne. Ba čo viac, aby peniaze plodili ďalšie peniaze, musí sa za ne dať vymieňať čoraz viac vecí. Prevláda teda tendencia komodifikovať všetko od tovarov každodennej spotreby cez DNA sekvencie a emisie oxidu uhličitého až po – a to je dôležité – našu schopnosť pracovať.

Práve v tomto poslednom bode – komodifikácia našej kreatívnej a produktívnej schopnosti, našej schopnosti pracovať – sa ukrýva tajomstvo akumulácie kapitálu. Peniaze sa nepremieňajú na viac peňazí mávnutím čarovného prútika, ale prostredníctvom našej každodennej práce.

Vo svete, kde je všetko na predaj, potrebuje každý niečo, čo môže predať, aby si mohol kúpiť, čo potrebuje. Tí, ktorí nemajú na predaj nič okrem vlastnej schopnosti pracovať, musia predávať túto schopnosť tým, ktorí vlastnia továrne, kancelárie atď. A, pravdaže, nič, čo vyrobíme v práci, nie je naše – patrí to našim šéfom.

Navyše, kvôli dlhému pracovnému času, zvyšovaniu produktivity atď., produkujeme oveľa viac, ako je nutné na to, aby sme prežili a vládali ďalej pracovať. Naše mzdy zhruba pokrývajú náklady na tovary, ktoré potrebujeme, aby sme prežili a mohli každý deň chodiť do práce (a práve preto je na konci mesiaca stav nášho účtu v banke len zriedka odlišný od predošlého mesiaca). Rozdiel medzi našimi mzdami a hodnotou, ktorú vytvárame, je základom akumulácie kapitálu, resp. tvorby zisku.

Tento rozdiel medzi vyplatenými mzdami a vytvorenou hodnotou sa nazýva „nadhodnota“. Získavanie nadhodnoty zamestnávateľmi je dôvodom, prečo kapitalizmus považujeme za systém založený na vykorisťovaní – vykorisťovaní pracujúcej triedy.

Tento proces je v podstate rovnaký pri všetkých námezdne pracujúcich, nielen tých v súkromných spoločnostiach. Zamestnanci vo verejnom sektore takisto čelia neustálym útokom na mzdy a pracovné podmienky, ktorých cieľom je znížiť náklady a maximalizovať zisky v celej ekonomike.

Neplatená práca
Akumulácia kapitálu sa tiež spolieha na neplatenú prácu, napríklad prácu v domácnosti. Tá zahŕňa reprodukciu pracovnej sily vo forme plodenia a výchovy detí (novej generácie pracujúcich) a poskytovania služieb (fyzických, emocionálnych a sexuálnych) súčasnej pracovnej sile. Túto neplatenú prácu vykonávajú prevažne ženy.

Poskytovanie služieb mužom a deťom slúži kapitálu: keď sa domáce práce a reprodukcia neoznačia za prácu, ale za „prirodzenú ženskú“ úlohu, kapitalizmus má z toho osoh v podobe práce zadarmo. Kapitál dostáva výmenou za jednu mzdu vyplatenú jednému z partnerov dvoch pracovníkov.

Za prácu v domácnosti sa neplatí, takže ostáva neviditeľná a v rámci pracujúcej triedy oddeľuje jej platenú a neplatenú časť na úkor oboch.

Konkurencia
Ak chce šéf akumulovať kapitál, musí na trhu súťažiť so šéfmi iných firiem. Nemôže si dovoliť ignorovať trhové sily, inak stratí vplyv v prospech súperov, príde o peniaze, skrachuje, niekto prevezme jeho firmu a napokon prestane byť naším šéfom. Ani šéfovia teda v skutočnosti neovládajú kapitalizmus; ovláda ho samotný kapitál. Práve preto môžeme tvrdiť, že kapitál akoby sám konal alebo mal vlastné záujmy, takže často je presnejšie používať pojem „kapitál“ ako hovoriť o šéfoch.

U šéfov aj pracujúcich dochádza v dôsledku toho k odcudzeniu, avšak iným spôsobom. Z pohľadu pracujúcich je naše odcudzenie vnímané prostredníctvom kontroly zo strany šéfa; šéf vníma svoje odcudzenie prostredníctvom neosobných trhových síl a konkurencie s ostatnými šéfmi.

Práve preto sú šéfovia a politici tvárou v tvár „trhovým silám“ bezmocní a musia konať tak, aby zabezpečili neustálu akumuláciu (a rozhodne sa im z toho žije celkom dobre!). Nemôžu konať v našom záujme, lebo akékoľvek ústupky, ktoré by nám priznali, by pomohli ich konkurencii na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

Ak napríklad výrobca vyvinie novú technológiu výroby áut, ktorá zdvojnásobí produktivitu, môže prepustiť polovicu zamestnancov, zvýšiť svoj zisk a znížiť cenu svojich áut oproti konkurencii.

Ak chce byť nejaká iná firma dobrá na svojich zamestnancov a rozhodne sa neprepúšťať, nakoniec ju bezohľadnejšia konkurencia vyštve z trhu alebo prevezme – takže aj ona bude musieť zaviesť nové stroje a prepustiť zamestnancov, aby ostala konkurencieschopná.

Pravdaže, keby sa firmám nechali celkom voľné ruky, aby si mohli robiť, čo sa im zapáči, čoskoro by vznikli monopoly, konkurencia by zmizla a systém by so škripotom zastal. V mene dlhodobých záujmov kapitálu ako celku preto zasahuje štát.

Štát
Prvotnou funkciou štátu v kapitalistickej spoločnosti je udržiavať kapitalistický systém a napomáhať akumulácii kapitálu. Štát k tomu využíva represívne zákony a násilie proti pracujúcej triede v prípade, že sa pokúšame postaviť sa za svoje záujmy proti kapitálu. Napríklad prijíma zákony namierené proti štrajkom alebo posiela políciu či armádu ukončiť štrajky a demonštrácie.

Pre kapitalizmus je v súčasnosti „ideálnym“ typom štátu liberálna demokracia, no aby mohla pokračovať akumulácia kapitálu, kapitál niekedy využíva aj iné typy politických systémov. Štátny kapitalizmus v ZSSR alebo fašizmus v Taliansku a Nemecku sú dva príklady odlišných politických systémov, ktoré boli pre autority v tom čase nevyhnutné, aby ovládli a zničili silné hnutia pracujúcich. Hnutia, ktoré ohrozovali existenciu kapitalizmu.

Keď výstrelky šéfov donútia pracujúcich brániť sa, okrem represie štát niekedy zasiahne aj inak, aby všetko fungovalo ako má. Práve preto existujú národné a medzinárodné pravidlá týkajúce sa ochrany práv pracujúcich a životného prostredia. Sila a vynucovanie týchto pravidiel vo všeobecnosti stúpa a klesá v súvislosti s rovnováhou síl medzi zamestnávateľmi a zamestnancami v určitom čase a priestore. Napríklad vo Francúzsku, kde sú pracujúci lepšie organizovaní a bojovnejší, trvá pracovný týždeň maximálne 35 hodín. Vo Veľkej Británii, kde sú pracujúci menej bojovní, je týždenný pracovný čas maximálne 48 hodín a v USA, kde je pravdepodobnosť, že pracujúci vyjdú do štrajku, ešte menšia, nie je stanovený nijaký maximálny týždenný pracovný čas.

Dejiny
Kapitalizmus sa nám predkladá ako „prirodzený“ systém vytvorený podobne ako hory alebo údolia pôsobením síl, ktoré človek nedokáže ovládať; ako ekonomický systém, ktorý je výsledkom ľudskej povahy. Kapitalizmus však nevznikol ako výsledok pôsobenia „prirodzených síl“, ale intenzívneho a rozsiahleho násilia po celom svete. Najskôr došlo v „rozvinutých“ krajinách k ohradzovaniu pozemkov a vyháňaniu sebestačných roľníkov zo spoločnej pôdy do miest, kde mali pracovať v továrňach. Akýkoľvek odpor bol rozdrvený. Ľudia, ktorí vzdorovali vnucovaniu námezdnej práce, sa stali obeťou zákonov o tuláctve, boli väznení, mučení, deportovaní či popravení. Počas vlády Henricha VIII v Anglicku popravili za tuláctvo 72 000 ľudí.

Neskôr sa kapitalizmus šíril prostredníctvom invázií a územných výbojov západných imperialistických mocností do celého sveta. Došlo k brutálnemu zničeniu celých civilizácií, komunity boli nútené opustiť svoju pôdu a začať námezdne pracovať. Jediné krajiny, ktoré sa tomu vyhli, boli tie, ktoré – ako napríklad Japonsko – prijali kapitalizmus cielene, aby mohli konkurovať ostatným imperialistickým mocnostiam. Všade, kde sa rozvíjal kapitalizmus, roľníci a prví pracujúci vzdorovali, no napokon boli porazení terorom a násilím.

Kapitalizmus nevznikol pôsobením prirodzených pravidiel, ktoré pramenia z ľudskej povahy: rozšíril sa prostredníctvom organizovaného násilia elity. Koncept súkromného vlastníctva pôdy a výrobných prostriedkov nám teraz možno pripadá ako prirodzený stav, ale mali by sme pamätať na to, že ho vymyslel človek a že sa vynútil výbojmi. Podobne aj existencia triedy ľudí, ktorí nemajú na predaj nič okrem vlastnej pracovnej sily, nie je niečo, čo tu bolo vždy – spoločná pôda všetkých sa zhabala násilím a vyvlastneným ľuďom nezostalo nič iné, iba pracovať za mzdu pod hrozbou smrti od hladu alebo dokonca popravy.

Expanzia kapitálu viedla k vzniku globálnej pracujúcej triedy, ktorú tvorí väčšina svetovej populácie, ktorú kapitál vykorisťuje, ale zároveň je od nej závislý.

Budúcnosť
Kapitalizmus existuje ako dominantný ekonomický systém vo svete iba o čosi viac ako 200 rokov. V porovnaní s pol miliónom rokov ľudskej existencie ide o chvíľkový záblesk. Bolo by teda naivné predpokladať, že bude trvať večne.

Je celkom závislý od nás, pracujúcej triedy, a našej práce, ktorú musí vykorisťovať. Prežije iba tak dlho, ako mu dovolíme.


Úvod do triedy a triedneho boja
Najprv treba povedať, že trieda sa dá posudzovať rôznymi spôsobmi. Ľudia často hovoria o triede v kultúrnom/sociologickom význame. Napríklad, stredná trieda má rada zahraničné filmy, pracujúca trieda futbal, vyššia trieda cylindre a podobne.

O triede sa však dá hovoriť aj na základe jej ekonomického postavenia. My používame pojem trieda v tomto význame, lebo to považujeme za nevyhnutné pre pochopenie fungovania kapitalistickej spoločnosti a tiež toho, ako ju môžeme zmeniť.

Je dôležité zdôrazniť, že naša definícia triedy neslúži na triedenie a zaraďovanie jednotlivcov do kategórií, ale na to, aby sme pochopili sily, ktoré utvárajú náš svet, prečo naši šéfovia a politici konajú tak, ako konajú, a čo máme robiť, aby sme zlepšili naše životné podmienky.

Trieda a kapitalizmus
Ekonomický systém, ktorý prevláda v dnešnom svete, sa nazýva kapitalizmus.

Ako sme už spomenuli, kapitalizmus je v podstate systém založený na samoexpanzii kapitálu – tovary a peniaze vytvárajú viac tovarov a viac peňazí.

Nedeje sa to mávnutím čarovného prútika, ale prostredníctvom ľudskej práce. Za vykonanú prácu dostaneme iba zlomok toho, čo vyrobíme. Rozdiel medzi vytvorenou hodnotou a sumou, ktorú nám vyplatia v podobe mzdy, sa nazýva „nadhodnota“. Tú si necháva náš šéf v podobe zisku, a buď ju reinvestuje, aby zarobil ešte viac peňazí, alebo si z nej nakúpi bazény, luxusné autá a podobne.

Aby mohol tento proces prebiehať, musí vzniknúť trieda ľudí, ktorí nevlastnia nič, z čoho by mohli zarábať peniaze, t.j. kancelárie, továrne, poľnohospodársku pôdu a iné výrobné prostriedky. Táto trieda musí predávať vlastnú schopnosť pracovať, aby si mohla kúpiť základné tovary a služby potrebné na prežitie. Táto trieda sa nazýva pracujúca trieda.

Takže na jednom konci spektra je táto trieda, ktorá nemá na predaj nič okrem vlastnej schopnosti pracovať. Na druhom konci sú tí, ktorí vlastnia kapitál a najímajú si pracovníkov, aby mohol expandovať. Jednotlivci v spoločnosti spadajú niekam medzi tieto dva póly, ale z politického hľadiska nie je dôležité postavenie jednotlivcov, ale spoločenský vzťah medzi triedami.

Pracujúca trieda
Pracujúca trieda alebo „proletariát“, ako sa niekedy nazýva, je trieda nútená pracovať za mzdu alebo prežívať zo sociálnych dávok, ak si práve nevieme nájsť prácu alebo sme priveľmi chorí či starí. Predávame svoj čas a energiu šéfovi v jeho prospech.

Naša práca je základom tejto spoločnosti, a práve fakt, že sa táto spoločnosť spolieha na našu prácu, pričom sa z nás zároveň vždy usiluje dostať maximálny zisk, ju robí zraniteľnou.

Triedny boj
Keď sme v práci, náš čas a aktivita nám nepatrí. Musíme sa podriadiť budíčku do práce, karte zaznamenávajúcej náš príchod a odchod, manažérom, termínom a cieľom zamestnávateľa.

Práca zaberá väčšinu nášho života. S manažérmi sa možno vídame častejšie ako s priateľmi a partnermi. Aj keď máme niektoré stránky našej práce radi, pociťujeme ju ako niečo cudzie, nad čím máme iba veľmi malú kontrolu. Platí to pre základ samotnej pracovnej činnosti, ako aj pre pracovný čas, prestávky, dovolenku atď.

Takto nanútená práca nás núti vzdorovať.

Zamestnávatelia a šéfovia chcú, aby sme odviedli čo najviac práce, robili čo najdlhšie a za čo najnižšiu mzdu. Naopak, my chceme vychutnávať svoje životy: netúžime byť prepracovaní, chceme kratší pracovný čas a vyššie mzdy.

Toto je ústredný protiklad kapitalizmu. Toto sú oblasti, v ktorých existuje napätie: zamestnávatelia znižujú mzdy, predlžujú pracovný čas, zrýchľujú pracovné tempo. My sa usilujeme klásť odpor: buď potajomky ako jednotlivci, keď sa nejdeme pretrhnúť, doprajeme si prestávku a pozhovárame sa s kolegami, zavoláme, že sme chorí, odídeme skôr; alebo vzdorujeme otvorene a kolektívne prostredníctvom štrajkov, spomalenia práce, okupácií atď.

Toto je triedny boj. Konflikt medzi tými z nás, ktorí musia pracovať za mzdu, a našimi zamestnávateľmi a vládami, ktoré predstavujú kapitalistickú triedu alebo „buržoáziu“.

Keď vzdorujeme vnúteniu práce, hovoríme, že náš život je dôležitejší ako šéfove zisky. Útočíme na samotnú podstatu kapitalizmu, kde je zisk najdôležitejšou príčinou akéhokoľvek konania, a poukazujeme na možnosť existencie spoločnosti bez tried a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Sme pracujúca trieda, ktorá vzdoruje vlastnej existencii. Sme pracujúca trieda bojujúca proti práci a triede.

Mimo pracoviska
Triedny boj sa neodohráva iba na pracovisku. Triedny konflikt sa zjavuje v mnohých aspektoch života.

Napríklad, cenovo dostupné bývanie je niečo, čo sa týka všetkých pracujúcich. Cenovo dostupné pre nás však znamená neziskové pre nich. V kapitalistickej ekonomike je často rozumnejšie stavať luxusné bytové domy, hoci desaťtisíce ľudí nemajú kde bývať, ako postaviť byty, ktoré si môžeme dovoliť. Boje za obranu sociálneho bývania alebo obsadenie prázdnych priestorov na bývanie sú súčasťou triedneho boja.

Podobne môže byť dejiskom triedneho konfliktu aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vlády alebo firmy sa pokúšajú znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť škrtaním rozpočtov a zavádzaním poplatkov za služby, aby preniesli bremeno nákladov na pracujúcu triedu, zatiaľ čo my chceme tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najmenej peňazí.

„Stredná trieda“
Hoci ekonomické záujmy kapitalistov sú v úplnom protiklade k záujmom pracujúcich, menšina pracujúcej triedy sa má lepšie ako ostatní alebo má nad nimi určitú mieru moci. Aby sme pochopili správanie rozličných skupín v debatách o dejinách a spoločenskej zmene, je užitočné označiť túto časť proletariátu za „strednú triedu“, hoci nejde o oddelenú ekonomickú triedu.

Triedny boj sa dá niekedy oslabiť vytvorením alebo rozšírením strednej triedy. Margaret Thatcherová podporovala súkromné vlastníctvo domov – počas veľkých bojov v 80. rokoch v Británii lacno predávala sociálne byty (s vedomím, že pracujúci sú menej náchylní štrajkovať, keď majú na krku hypotéku) a umožnila zlepšenie podmienok niektorých pracujúcich, no skôr ako jednotlivcov, nie kolektívne. Po zvrhnutí apartheidu v Južnej Afrike vznikla čierna stredná trieda a vďaka obmedzenej sociálnej mobilite a tomu, že niektorí čierni pracujúci nadobudli osobný záujem na existencii tohto systému, došlo k oslabeniu bojov pracujúcich.

Šéfovia sa usilujú prísť na rôzne spôsoby, ako materiálne aj psychologicky rozdeliť pracujúcu triedu, vrátane mzdových rozdielov, profesijného postavenia, rasy a genderu. Treba znovu zdôrazniť, že definície tried využívame na pochopenie pôsobenia sociálnych síl, nie na označkovanie jednotlivcov alebo na tvrdenie, že v istej situácii sa budú správať tak a tak.

Záver
Používanie pojmu trieda v politickom zmysle nie je o tom, ako sa vyjadruješ, ale o základnom konflikte, ktorý vymedzuje kapitalizmus – tí z nás, ktorí musia pracovať, aby prežili verzus tí, ktorí profitujú z našej práce. V boji za naše záujmy a potreby proti diktátu kapitálu a trhu kladieme základy nového typu spoločnosti – spoločnosti bez peňazí, tried a kapitalizmu, organizovanej na základe priameho napĺňania našich potrieb: libertínsky komunistickej spoločnosti.




Capitalism, Class & Class Struggle for (ex) Dummies
http://libcom.org/library/capitalism-class-class-struggle-ex-dummies
Preklad: Nadia Hladká
Poznámky pod čiarou: Nadia Hladká, Michal Tulík
Nakladateľstvo bod zlomu (2012), prvé vydanie

Nakladateľstvo bod zlomu (NBZ) je neziskový vydavateľský projekt zameraný na publikovanie prevažne prekladov textov a filmových dokumentov, ktoré sa zaoberajú hnutím pracujúcich. Funguje ako spolupracujúca skupina Priamej akcie - organizácie, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Výber z vydaných titulov NBZ (väčšina dostupná zadarmo na webe www.priamaakcia.sk):
Graham Purchase „Anarchizmus a ekológia“ (2002)
Zanon – továreň bez šéfov. Maté, hlina a výroba (CD/DVD, 2005)
Úspešný štrajk v lodeniciach v Puerto Real - Anarchosyndikalizmus v praxi (2008)
Zápisky z triednych bojov. Užitočné skúsenosti z praxe malých organizácií a odborových zväzov (2008)
Venezuela: 10 rokov vlády Huga Cháveza (2009)
Priame akcie na pracoviskách. Základné druhy a konkrétne príklady (2009)
Pozor, anarchista! Augustin Souchy (2009)
Anarchosyndikalizmus v praxi: Skúsenosti zo Španielska a Nemecka (2009)

NBZ, P.O. BOX 16, 840 08 Bratislava 48; web: nbz.priamaakcia.sk, e-mail: nbz@priamaakcia.sk

Podpor tretí marcový deň protestov proti praktikám Roche (29.3.)

Opätovne by sme chceli požiadať o solidaritu s členom zväzu ZSP prepusteným z Roche Polska. Keďže firma si najala najlepšieho právnika v Poľsku na pracovno-právnu problematiku (očividne vedia, že urobili niečo, čo nemali), protestné aktivity budú teraz o to dôležitejšie. Zapojiť sa do nich a zvýšiť tlak na firmu môžeš okrem iného aj jednoduchým poslaním e-mailu.


Zhrnutie sporu

19. decembra 2011 dostal Jakub zo Zväzu poľských syndikalistov (ZSP) výpoveď s tým, že má opustiť budovu. Dôvody nie sú zrejmé, ale podľa všetkého súvisia s jeho aktivizmom. Kampaň na jeho podporu požaduje znovuzamestnanie, ako aj priznanie štatútu zamestnanca so zmluvou na dobu neurčitú a všetky benefity, ktoré mu firma dlhuje.

Solidarita

Pre viac informácií o spore, praktikách firmy a o možnostiach vyjadrenia podpory, pozri článok Farmaceutická firma Roche prepustila člena zväzu ZSP. Podporme ho!

Ďakujeme za podporu a rozšírenie informácií ľuďom v tvojom okolí.

Priama akcia

Ako vyzeral medzinárodný týždeň akcií proti praktikám Ryanair

Priama akcia sa v týždni medzi 12.-18. marcom zapojila do medzinárodného týždňa proti praktikám spoločnosti Ryanair. Rozšírili sme informácie o kampani, poslali sťažnosti e-mailom aj faxom, zatelefonovali do centrály v Írsku a cez víkend sa konala aj akcia na letisku M.R. Štefánika v Bratislave. Zistili sme tiež, že aj slovenskí uchádzači o prácu v Ryanair majú negatívne skúsenosti. Okrem PA sa týždňa akcií zúčastnili aj sekcie MAP v Nórsku, Španielsku, Poľsku, Veľkej Británii a Nemecku (tu nájdeš súhrn).


E-mailové sťažnosti a fax

Súčasťou článku, ktorý sme publikovali, bol vzorový e-mail, ktorý mohol každý odoslať prostredníctvom oficiálnej stránky Ryanair určenej na sťažnosti. Firma síce reagovala, ale iba automatickou informáciou, že sťažnosť bola odovzdaná oddeleniu ľudských zdrojov. Za Priamu akciu sme vo štvrtok 15. marca poslali aj protestný fax.

Telefonát do centrály Ryanair

V piatok sme sa pokúšali dovolať do centrály v Dubline, no komunikácia prebiehala iba s recepciou. Uviedli sme, že na Slovensku šírime informácie na podporu kampane Ryanair Don‘t Care, recepčná však odmietla odovzdať akýkoľvek odkaz vedeniu tvrdiac, že to nespadá medzi jej povinnosti.

Akcia na letisku

V sobotu členovia Priamej akcie a podporovatelia distribuovali cestujúcim na letisku M.R. Štefánika v Bratislave letáky v slovenčine a angličtine (PDF). Príjemnou náhodou sme vychytali lety z/do Liverpoolu, kde sa kampaň spustila. Išlo o posledné lety v ten deň, takže sme rozdali len približne 150 letákov a zhruba 50 sa ich objavilo za stieračmi čelných skiel áut na neďalekom parkovisku.

Nakoniec sme chceli odovzdať personálu Ryanair protestný list, no na letisku nikto nebol k dispozícii (check-in bol uzavretý a zákaznícky servis Ryanair sa na letisku nenachádza).

Naše solidárne aktivity sa uskutočnili na podporu pracovníkov Ryanair a kampane Ryanair Don’t Care, ktorú ďalej sledujeme a zisťujeme viac informácií o podmienkach vo firme. O niektorých sa môžeš dočítať napríklad tu:


Ak poznáš niekoho, kto robí alebo robil pre Ryanair a mal by záujem podeliť sa o svoje skúsenosti s nami, resp. s organizátormi kampane, budeme len radi, ak sa ozve(š). Priama akcia - Bratislava

Deň protestov proti Roche a správa z minulotýdňových akcií

Dňa 5. a 8. marca zorganizoval Zväz poľských syndikalistov (ZSP) akcie pred sídlami Roche v Poľsku a Švajčiarsku s cieľom dosiahnuť znovuzamestnanie svojho prepusteného člena a uplatňovanie zmlúv na trvalý pracovný pomer. Okrem Roche sa vo Švajčiarsku konali akcie aj proti praktikám firmy Adecco a ABB. Do solidárnych aktivít sa zapojila aj PA a rovnako tak urobíme aj 15. marca. Dúfame, že sa zapojíš aj ty.


Varšava – Roche Polska

Protest sa odohral pred kanceláriami, kde pracujú najmä zamestnanci IT, ktorí poskytujú služby Roche po celom svete a zarábajú iba zlomok sumy, akú by dostali v inej krajine. Roche navyše využíva rôzne formy externých zmlúv, ktoré dokonca nie sú sprostredkované ani pracovnými agentúrami (tie síce ponúkajú neistú prácu, ale sú aspoň regulované zákonmi), ale súkromnými „firmami“ alebo nastrčenými spoločnosťami. Roche tak nemusí uvádzať zamestnancov ako svojich a tí nemajú nárok na rovnakú výpovednú dobu či odstupné. Roche im nemusí nič platiť počas dovolenky, PN, materskej či rodičovskej dovolenky a dokonca ani odvádzať za nich sociálne poistenie.

Protest pritiahol veľkú pozornosť zamestnancov, ktorí sa zastavovali a počúvali. Po nejakom čase vedúci oddelenia ľudských zdrojov a „zástupca zamestnancov“ z Roche pozvali nášho kamaráta na rozhovor. Priznali, že firma dostala množstvo e-mailov a faxov a o celej veci sa diskutuje, ale držali sa tvrdenia, že všetci tí outsourcovaní pracovníci v skutočnosti nie sú ich zamestnanci. V reakcii na súdnu žalobu proti Roche totiž firma tvrdí, že nie je Jakubov zamestnávateľ, netuší, prečo pracoval 40 hodín týždenne a vraj si mohol kedykoľvek vziať dovolenku alebo odísť.

ZSP píšu: „Týmto by sme chceli informovať všetkých ‚ne-zamestnancov‘ o ich právach. Nezávislí subdodávatelia nemusia plniť príkazy šéfov z Roche tak ako zamestnanci. Z toho vyplýva – jednoducho ich ignorujte. Keby ste boli nezávislý subdodávateľ (my vieme, že ním v skutočnosti nie ste), nemuseli by ste byť na pracovisku 40 hodín týždenne, prosiť o dovolenku a už vôbec by ste počas nej nemuseli dvíhať telefón! Nech sa páči, ‚ne-zamestnanci‘! Doprajte si deň voľna, ostaňte v posteli a nenamáhajte sa ani oznámiť, že neprídete! Zamestnanci aj ‚ne-zamesntanci‘, už to nemusíte ďalej znášať. Organizujte sa!“

Bazilej – globálna centrála Roche

O piket pred firmou bol veľký záujem a niektorí pracovníci vyšli von a pýtali si viac informácií. Dôvody protestu boli vysvetlené v niekoľkých prejavoch v nemčine a angličtine, pri ktorých sa zastavilo mnoho ľudí. (Roche sa nachádza vo viacerých budovách pri sebe.) Roche bolo oznámené, že v súvislosti  s praktikami v Poľsku môžu očakávať ďalšie protesty. Akciu zorganizovali ZSP spoločne so švajčiarskou anarchosyndikalistickou organizáciou FAU Bern.

Vyjadri solidaritu vo štvrtok 15. marca

15. marec bude druhým z troch marcových dní solidarity v tomto spore. Zapojiť sa niekoľkými spôsobmi môžeš aj ty. Ak máš záujem, pozri si článok Dni akcií proti praktikám Roche v marci, kde nájdeš viac informácií, alebo nás kontaktuj. A nezabudni na 29. marca – tretí deň solidarity!

Podľa informácií od ZSP spracovali Nadia Hladká a Michal Tulík

CNT zvoláva generálny štrajk proti útokom na pracujúcich

Španielsky anarchosyndikalistický zväz CNT zvoláva na 29. marca 24-hodinový generálny štrajk proti reforme pracovného práva, škrtom a útokom na pracujúcu triedu. Pôvodne k tomuto kroku vyzvali zväzy CNT v Galícii a Baskicku, ku ktorým sa teraz pripája celá CNT.

CNT odmieta vyjednávať o právach, ktoré boli vybojované v predchádzajúcich bojoch pracujúcich. Primárnym cieľom štrajku je okamžité zrušenie reformy pracovného práva prijatej parlamentom 8. marca 2012, ktorú považujú za frontálny útok proti pracujúcej triede. Ide o pokračovanie opatrení predošlej vlády, akými sú napríklad reforma zákonníka práce zo septembra 2010 (viac info v článku Reforma pracovného práva – útok na pracujúcich a CNT sa pripája k výzve ku generálnemu štrajku), škrty v oblasti verejnej správy, dôchodkov a verejných služieb, v ktorých pokračuje aj terajšia vláda.

CNT žiada zrušenie ekonomickej politiky, ktorej cieľom je prinútiť pracujúcich zaplatiť za krízu bánk a zamestnávateľov. Táto politika spôsobila neprijateľne vysokú nezamestnanosť, ktorá naďalej narastá, biedu a zhoršovanie životných podmienok pracujúcej triedy.

CNT zvoláva štrajk aj proti škrtom. Uskutoční sa deň pred plánovaným prijatím štátneho rozpočtu, ktorý predstavuje brutálny útok na verejné služby a sociálne práva.

CNT odmieta dohodu, ktorú prijali vo februári odbory CCOO a UGT (pozn.: Comisiones Obreras a Union General de Trabajadores. Dva najväčšie reformistické odborové zväzy v Španielsku. UGT má prepojenie na Socialistickú stranu, CCOO zase na Komunistickú stranu.) s konfederáciou zamestnávateľov CEOE, ako aj pozmeňujúce návrhy týchto odborových organizácií. CNT ich nepovažuje za vhodnú alternatívu, pretože v sebe obsahujú ducha reformy a preberajú logiku  zamestnávateľov a vlády, ktorí tvrdia, že kríza sa dá vyriešiť len tak, že sa pracujúci vzdajú svojich práv, teda od začiatku predpokladajú, že pracujúca trieda je v slabej pozícii. Na základe rovnakej logiky súhlasili spomínané odbory aj so zvýšením veku odchodu do dôchodku na 67 rokov, a to po generálnom štrajku 29. septembra.

Podľa CNT musí byť marcový štrajk len začiatkom rastúceho a trvalého procesu mobilizácie, ktorý bude zahŕňať celú pracujúcu triedu a tie sektory, ktorú sú najviac znevýhodnené a dotknuté kapitalistickou krízou. Mobilizácia musí zabrzdiť dynamiku neustálych útokov na práva pracujúcich a zároveň položiť základy pre regeneráciu a boj za nové práva s cieľom hlbokej sociálnej transformácie.

Toto sú dôvody, ktoré viedli CNT k zvolaniu štrajku na vlastnú päsť. Touto výzvou chce CNT poskytnúť krytie každému, kto sa chce odhodlať ku skutočnej a pokračujúcej konfrontácii, ktorá odplatí útoky na pracujúcu triedu s rovnakou silou, s akou ju zasiahli, spoločne so všetkými organizáciami pracujúcich, ktoré zdieľajú tieto ciele a odmietajú politiku zhody a sociálneho zmieru.

Podľa CNT nesmie byť konfrontačné odmietnutie politiky a modelu byrokratických odborov CCOO a UGT a ich diskreditácia pre rozsiahle skupiny pracujúcich ospravedlnením, prečo nekonať alebo nebojovať. Naopak, musí to byť povzbudením v boji prostredníctvom inej formy odborárstva – takého, ktoré je založené na priamych akciách, autonómii a vzájomnej pomoci. Proti útokom, ktorým dnes čelíme s takou obrovskou intenzitou, je základom jednota medzi pracujúcimi. Táto jednota musí existovať medzi radovými členmi, na zhromaždeniach na pracoviskách a v susedstvách, v štrajkoch a piketoch, kým mobilizácia proti tým, ktorí sú zodpovední za túto situáciu a majú z nej prospech – zamestnávateľom, bankám a vláde – neprerastie do sily, ktorá zabráni rozbiť práva patriace všetkým, na črepiny, ktoré budú pracujúcim nanič.

Nadišiel čas, aby všetci pracujúci , či už zamestnaní alebo nezamestnaní, dôchodcovia, pracujúci „načierno“, študenti alebo pracujúci s neistými zmluvami, povedali: „Dosť!“ Musíme obsadiť ulice a nie z nich zmiznúť, aby sme ukázali silu a vymohli si naše požiadavky.

Dňa 29. marca – všetci do ulíc, všetci do štrajku!

www.priamaakcia.sk

Týždeň akcií proti podvodom Ryanair na zamestnancoch

Mnohí čitatelia pravdepodobne poznajú fotografiu, ktorá nedávno obletela svet. Muž pripútaný k futbalovej bránke v tričku s nápisom Ryanair Don't Care (Ryanair sa nestará). Išlo o Johna Foleyho, ktorého dcéra doplatila na podvodnú náborovú politiku aerolínií Ryanair. V rámci kampane Ryanair Don't Care sa počnúc 12. marcom začína medzinárodný týždeň akcií, do ktorého sa na podnet Solidarity Federation (MAP Veľká Británia) pripája aj Priama akcia. Zapojiť sa môže ktokoľvek v SR aj ČR.

Spúšťač kampane

Ryanair sa zameriava na mladých, ktorí sa následne ocitajú mimo domova a sú tak menej odolní voči tlaku a zneužívaniu. Johnova 18-ročná dcéra Sarah pracovala v roku 2008 ako letuška a deň pred prepustením sa ju pokúšal nadriadený pracovník presvedčiť, aby sama dala výpoveď. Keby to urobila, firma by jej naúčtovala poplatok 200 €, čo je suma, ktorú bežne platia všetci, ktorí podajú výpoveď. Po prepustení žiadala o možnosť odletieť naspäť domov. Odpoveď bola, že na to nemá nárok, keďže už nie je zamestnankyňou Ryanair. Keďže nemala nijaké peniaze na návrat do Liverpoolu, museli po ňu do Dublinu prísť rodičia. John sa rozhodol nezostať ticho a vďaka jeho aktivite bol odhalený firemný podvod pri nábore zamestnancov.

Politika náboru v Ryanair, pracovné podmienky a mzda

Potenciálny záujemca na pozíciu člena posádky lietadla musí agentúre zaplatiť poplatok 3000 € za „tréning“ pre Ryanair (záujemca zo Slovenska platí zhruba rovnako). Agentúra však tréning poskytne väčšiemu počtu záujemcov, ako má Ryanair v úmysle zamestnávať. Výsledkom je, že Ryanair v prvých mesiacoch po tréningu (v skúšobnej lehote) prepustí „nadbytočných“ (ide zhruba o 200 ľudí mesačne) a agentúra vložených 3000 € nevracia. Tento rozsiahly podvod sa však netýka len tréningu. Aj tí, ktorých neprepustia, dostávajú počas 12-mesačnej skúšobnej doby nižšiu mzdu ako ostatní členovia posádky.

V niektorých prípadoch je mesačná mzda v prvom roku len 520 € po započítaní prestojov a odrátaní poplatkov, medzi ktoré patrí napríklad 25 € za uniformu. Ani pracovné podmienky nie sú veľmi dobré. Od zamestnancov sa očakáva, že odpracujú 2 pohotovostné zmeny týždenne. Jedna, tzv. Home Standby (doma), trvá 11 hodín a je neplatená. Druhá, tzv. Airport Standby (na letisku), trvá 8 hodín a je za ňu 30 € (po zdanení 3 € na hodinu). Zamestnanci sú tiež platení len za čas strávený vo vzduchu. Ako poznamenal jeden pracovník Ryanair:

„Zaplatené dostanete len za čas vo vzduchu. Za 45-minútový brífing pred letom ani za čas, kedy pasažieri nastupujú, sa neplatí. Raz odklonili môj let z Alicante do Blackpoolu a za tri hodiny letu do Liverpoolu nám nezaplatili.“

Požiadavky kampane, jej rozšírenie a doterajšie výsledky

Základnými požiadavkami kampane sú ukončenie podvodu s náborom a mzdovej diskriminácie členov a členiek leteckých posádok.

Vďaka protestu Johna Foleyho získala kampaň Ryanair Don’t Care značnú pozornosť v britských médiách. O prípade, keď sa John priviazal k futbalovej bránke, informovali viaceré denníky aj u nás, hoci ho nespojili s kampaňou.

Naša sesterská organizácia Solidarity Federation (SF) sa postavila za kampaň aj Johna, ktorý už bol za svoje priame akcie 6-krát zatknutý. Popri ďalších sekciách Medzinárodnej asociácie pracujúcich sa k výzve SF pripája aj Priama akcia.

Rozšírením informácií o kampani môžeme prispieť k povedomiu o problémoch s Ryanair a varovať potenciálnych záujemcov o zamestnanie. Navrhujeme niekoľko možností vyjadrenia solidarity na Slovensku alebo v Česku, čo pomôže zvýšiť tlak na firmu.

Jedným zo zrejmých výsledkov kampane je zatiaľ rozsiahle informovanie o praktikách Ryanair a množstvo reakcií od ľudí, ktorí sa chceli zamestnať v Ryanair, no po informáciách o podvodoch a podmienkach od svojho plánu upustili. Organizátori sa tiež domnievajú, že kampaň čiastočne prispela aj k tomu, že Allied Irish Bank prestala poskytovať pôžičky záujemcom o tréning. Poplatok však Ryanair cez agentúru naďalej vyberá.

Čo môžeš urobiť medzi 12.-18. marcom 2012

•    Pošli tento text priateľom a známym a zdieľaj informácie o kampani na sociálnych sieťach a rozličných fórach. •    Usporiadaj alebo sa zapoj do protestu na letisku, na ktorom lieta Ryanair. Ak ho nechceš zorganizovať ho sám, ozvi sa nám.
•    Zatelefonuj do írskej pobočky (+353 1 812 1212) a povedz im svoj názor.
•    Pošli fax alebo e-mail so svojou sťažnosťou.

Fax: 00353 1 812 1676

E-mail sa dá poslať cez formulár na webe Ryanair: http://frd.ie/complaints/?language=en

Stačí vyplniť povinné políčka označené * a vložiť protestný text. Preklad formulára:
Title* / Titul*
First name* / Krstné meno*
Surname* / Priezvisko*
Email address* / E-mail*
Reservation number / Číslo rezervácie
Contact Reason* / Príčina kontaktovania* (zvoľ „Complaint“, t.j. sťažnosť)
Potom iba opíš captchu a potvrď stlačením Submit

Znenie môže byť úplne jednoduché, napríklad:

To the Ryanair managment,
I support the International week of action against Ryanair practices against the workers.
I demand an end to recruitment scamming and abuse of workers at Ryanair!
Michal Tulik,
DOPLŇ MENO,
KRAJINU,
prípadne ORGANIZÁCIU

 Preklad:

Vedeniu spoločnosti Ryanair,
Podporujem medzinárodný týždeň akcií proti praktikám Ryanair proti zamestnancom.
Žiadam ukončenie podvodov pri nábore a zneužívania pracujúcich v Ryanair.

Ďalšie adresy a telefónne čísla nájdeš tu: http://customercarecontacts.com/contact-ryanair-phones-of-ryanair-offices-in-ireland-uk/

Nie ojedinelé zneužívanie

Zlé zaobchádzanie vo firme Ryanair nie je nijakou novinkou. Známe sú prípady vyčerpania pilotov aj protiodborové praktiky. Proti nim sme vystúpili už v roku 2009, kedy sme podporili člena zväzu CNT prepusteného za odborovú činnosť na pracovisku (pozri článok Medzinárodný deň akcií proti praktikám spoločnosti Ryanair: podpor prepusteného člena CNT-Zaragoza alebo správu z našej solidárnej akcie na letisku).

Priama akcia

Dni akcií proti praktikám Roche v marci

V polovici januára sme informovali o bezdôvodnom prepustení Jakuba z firmy Roche Poland. Dôvody prepustenia, praktiky Roche a požiadavky Jakuba, za ktoré sa postavil zväz ZSP, sme popísali v prvej solidárnej výzve. Podľa najnovších informácií od ZSP sa počas troch štvrtkov (8., 15., 29. marca) uskutočnia protestné a informačné aktivity v Poľsku aj v zahraničí. Určite sa zapojíme a budem radi, ak sa pridáš aj ty. Možností je niekoľko.


Najprv však novinky. Právnici firmy obsiahlo reagovali na súdnu žalobu člena ZSP. Uviedli viaceré nepravdivé tvrdenia a dokonca napísali: „Nevieme, prečo chodil do práce 40 hodín týždenne,“ či „Nikto ho nenútil chodiť do práce. Mohol mať kedykoľvek voľno.“

Od začiatku sporu bola firma Roche prinútená zmeniť niektoré vnútropodnikové pravidlá, no otázku fiktívnych „samostatne zárobkovo činných osôb“, ktoré vo firme pracujú nepravidelne, vôbec nezačala riešiť.

Marcová solidarita

V prípade, že si sa zapojil/a do solidárnych aktivít v januári poslaním e-mailu alebo faxu, budeme radi, ak to zopakuješ, a to vo všetky tri dni v marci. Ak si sa do aktivít ešte nezapojil/a, určite to teraz pomôže zväčšiť tlak na Roche. Tu sú potrebné informácie:

•    Použi e-mailový formulár na našom webe

Pre jednotlivcov zo Slovenska (klikni sem)
Pre organizácie zo Slovenska (klikni sem)
Pre jednotlivcov z Česka (klikni sem)
Pre organizácie z Česka (klikni sem)

•    Pošli protestný fax

+41 61 691 9391 (centrála Roche vo Švajčiarsku)
+48 22 345 1874 (varšavská pobočka Roche)
02/52 63 50 14 (bratislavská pobočka Roche)


Poľsko je známe neistými formami práce a sústavným porušovaním práv pracujúcich. ZSP sú prvým zväzom, ktorý vedie kampaň namierenú práve proti týmto praktikám. Medzinárodná podpora je v tomto spore kľúčová, pretože sa nespoliehajú na to, že súd sa prikloní na ich stranu.

Ak máš nejaké otázky, ozvi sa nám na niektorý z kontaktov uvedených tu http://www.priamaakcia.sk/kategoria/o-nas-kontakt/.

Priama akcia

Solidarita vo svete so štrajkom vo firme ABB

Zapojili sa doň nielen (no najmä) sekcie MAP, pričom väčšina akcií mala podobu piketov. Konali sa v týchto mestách: Varšava (ZSP), Moskva (KRAS), Berlín (FAU), Halle (FAU), Hamburg (FAU), Frankfurt (FAU), Amsterdam (AGA), Gent (AK Ghent a Vrije Bond), Caen (CNT), Oslo (NSF). Štrajk podporili aj viaceré zväzy CNT v celom Španielsku. Napríklad vo Valladolide okupovalo kancelárie Adecca približne 40 členov CNT. Priama akcia sa po protestných akciách v decembri a začiatkom februára zapojila opätovným zaslaním faxov do pobočiek ABB a Adecco na Slovensku a do centrál v Španielsku a Švajčiarsku.


Ešte pred medzinárodným dňom akcií sa do aktivít zapojili aj kamaráti z FORA v argentínskom San Martine a v meste Araxá v Brazílii rozdávali členovia COB letáky o štrajku na rušnej ulici. Solidarity Federation z Veľkej Británie uskutočnili pikety v približne desiatich mestách a plánujú pokračovať. V Poľsku väčšinu akcií koordinovali ZSP (Katovice, Glivice, Sosnoviec, Krakov, Bielsko-Biala, Opole), niekde za podpory poľskej Anarchistickej federácie. Piket uskutočnili aj FAU vo švajčiarskom Berne.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcich článkoch, štrajkujúcich podporila MAP ako celok aj finančne a peniaze zbiera naďalej najmä CNT v Španielsku.

Ak chceš pomôcť aj ty, môžeš poslať protestný list (vzor v článku tu) alebo sa nám ozvať pre prípad ďalších návštev pobočiek na Slovensku alebo v ČR.

ZSP sa angažuje v protestoch proti rušeniu škôl a rozpočtovým škrtom

Členovia ZSP, žiaci, učitelia a rodičia protestovali 2. februára počas zasadania mestského zastupiteľstva proti rušeniu škôl vo Varšave. Zasadanie muselo byť niekoľkokrát prerušené, no poslanci nakoniec rušenie odklepli - o tretej hodine ráno. Na území celého Poľska sa má zatvoriť až 800 škôl. ZSP prišli s návrhom radikalizovať protesty.


Prvým krokom bolo 18. februára otvorené stretnutie obyvateľov varšavskej štvrte Praga s cieľom pripraviť spoločný postup protestov. Stretnutia sa zúčastnili rodičia a starí rodičia žiakov, učitelia, miestni obyvatelia a členovia ZSP.

Všetci zúčastnení vyjadrili obavy z prijatých opatrení. Rodičia a starí rodičia sa obávajú kvality vzdelávania a jeho dostupnosti v budúcnosti, keďže budú mať obmedzený prístup k štátnym školám (kvôli vzdialenosti zlúčených škôl a dochádzaniu) a na súkromné vzdelávanie nemajú dosť peňazí. Poukázalo sa aj na rozpredávanie štátnych škôl súkromným vlastníkom za zlomok reálnej ceny.

Učitelia majú obavy z dôsledkov rušenia škôl a spájania tried. Nevedia, či im niekto ponúkne nové miesta v okolí. Mnohí sa obávajú, že ich budú tlačiť do prijatia pozícií vo vzdialených mestách, a ak odmietnu, budú prepustení. Učitelia hovorili o momentálnej situácii v poľských školách. Niektoré z doteraz štandardných mzdových položiek sa zmenili na bonusy a prideľujú sa bez jasných kritérií. Oficiálne sa tvrdí, že ide o motivačné opatrenia, no v skutočnosti ide o škrty na výplatách tisícok zamestnancov.

Aktivisti ZSP a hnutia nájomníkov tiež zdôraznili, že je nevyhnutné, aby sa ľudia postihnutí vládnymi opatreniami spájali a navzájom podporovali v sporoch, ktoré vedú. Z diskusie bolo zrejmé, že ľudia často bojujú iba za seba a nevšímajú si širšie problémy. Prítomní vyjadrili nádej, že by mohlo dôjsť k prepájaniu rozličných spoločenských tém, čo by posilnilo všetky hnutia, ktoré sa v nich angažujú.

Výsledkom stretnutia bol spoločný plán kontaktovať ohľadom týchto problémov viac ľudí, pokračovať v protestoch pred mestským zastupiteľstvom a podporiť protestné aktivity rodičov, učiteľov a žiakov.

Tieto a ďalšie problémy by mali byť témou demonštrácie s názvom „Spoločný deň hnevu“, ktorú na 31. marca zvolali ZSP (info v angličtine).

www.priamaakcia.sk

Víťazstvo CNT v reštaurácii Foster's Hollywood

Keď firma Foster's Hollywood prepustila Claudiu, členku Všeobecného zväzu CNT v Madride, a nevyplatila jej dlžné peniaze, jej zväz okamžite vstúpil do otvoreného sporu. A spoločne aj zvíťazili.

Spor trval niekoľko mesiacov a výrazne ho podporili aj ostatné zväzy CNT v Španielsku. Uskutočnilo sa niekoľko protestov, rozdávali sa letáky a bolo poslaných množstvo faxov a e-mailov.

Výsledkom priamych akcií CNT bola dohoda s vedením firmy, ktorá je pre Claudiu oveľa priaznivejšia, ako keby si zvolila riešenie problému súdnou cestou.

Tento spor potvrdzuje opodstatnenie a efektívnosť modelu ochrany práv pracujúcich, tak ako ho praktizuje anarchosyndikalistický zväz CNT.

(Ne)voliť nestačí 2012 - stanovisko Priamej akcie k predčasným voľbám

Predvolebné obdobie. Všade návrhy politikov, ako zlepšiť naše životy. Tento text vyjadruje pohľad nespokojných pracujúcich.


VLÁDY SA MENIA,
každodenné problémy zostávajú

Do všetkých kľúčových záležitostí v našom živote zasahuje fakt, že žijeme v kapitalizme a že spoločnosť riadi štát. Po škole (aj popri nej) sa zaraďujeme do pracovného procesu a zotrvávame v ňom značnú časť produktívneho života. Sme nútení riadiť sa tempom výroby, časovými rozvrhmi, príkazmi šéfov a x ďalšími povinnosťami.


Byť pracujúcimi nie je naša jediná úloha v spoločnosti, avšak v zamestnaní sa odohrávajú udalosti, ktoré významne ovplyvňujú náš život, a bez zamestnania sme odsunutí na okraj spoločnosti. Stať sa námezdne pracujúcimi – to je nevyhnutnosť, ktorá čaká väčšinu spoločnosti. Nové zloženie parlamentu a vlády na tom nič nezmení.

Pre nás je podstatné, ako si udržať zamestnanie, ubrániť sa pred ponižovaním a tlakom zo strany vedúcich pracovníkov či pred znižovaním reálnych miezd a zvyšovaním produktivity práce. Skrátka, ako sa uživiť, ostať zdraví, menej času tráviť v práci a viac si užívať život. Sú to veci, ktoré vieme ovplyvniť, keď sa organizujeme spolu s kolegami a kolegyňami, nie keď sa spoliehame na „volených zástupcov“.

Na naše prejavy nespokojnosti reagujú politici a političky v zásade dvoma spôsobmi (zvyčajne podľa toho, či sú práve v opozícii alebo nie). Buď sa na nás pohodlne priživia, aby vyzerali ako ochrancovia, alebo vytiahnu údaje o „zlej ekonomickej situácii“ a klasické „nedá sa“. Keď hrozil štrajk v školstve, presvedčili zástupcov školských odborov, že nemá význam. V prípade lekárov a lekárok sa im síce odbory ukecať nepodarilo, vyhlásili však núdzový stav, poslali na nich políciu, padli návrhy na obmedzenie práva na štrajk. Všetkému navyše výborne asistovali najčítanejšie médiá článkami naladenými proti protestu.


ORGANIZOVANIE SA A PRIAME AKCIE
ako skutočný prostriedok zmeny

Ak sa v posledných rokoch podarilo pracujúcim ako-tak úspešne postaviť proti zhoršujúcej sa životnej situácii, išlo o akcie na jednotlivých pracoviskách (už spomínaní lekári a lekárky, šičky v Hencovciach, robotníci a robotníčky v Kolárove atď.). Tam dostávame mzdu, z ktorej žijeme, tam by sme sa mali usilovať dosiahnuť zlepšenia a tam môžeme mať nad celým bojom najväčšiu kontrolu. Práve na pracovisku je najlepšie začať a postupne nadobudnúť silu, aby sme sa dokázali brániť proti útokom na našu sociálnu a ekonomickú situáciu.

Chce to však aktívny prístup, nie len raz za niekoľko rokov hodiť lístok do volebnej urny. Pretože aj keď vymeníme všetkých politikov, naďalej zachovávame systém zastupiteľskej demokracie a kapitalizmu a na našej pozícii v spoločnosti sa nič nezmení.

Niektoré zmeny k lepšiemu vieme dosiahnuť už teraz vďaka organizovaniu sa na pracovisku a v komunite. My sme sa spojili v organizácii Priama akcia, ktorej základným cieľom je presadzovať požiadavky svojich členov a členiek a pomáhať v ich presadzovaní každému pracujúcemu, ktorý o to požiada. Či už ide o boj proti neplatnej výpovedi, o aktivity za vyplatenie dlžných miezd ako v prípade kampane proti praktikám pracovnej agentúry OTTO Work Force či agentúry Office Angels, alebo o aktivity v solidarite s mobilizujúcimi sa zamestnancami u nás (napríklad v školstve) alebo v zahraničí (vyše dva mesiace trvajúci štrajk vo firme ABB v Španielsku, sme odhodlaní prejaviť podporu, ako sa len dá. Takto sa zároveň učíme solidarite a vzájomnej pomoci a pripravujeme sa na lepšie presadzovanie širších požiadaviek a väčších zmien v budúcnosti.

ČO ROBIŤ

Naším cieľom je budovať organizáciu zloženú z jednotlivcov a nezávislých skupín pôsobiacich v mieste bydliska (lokálne skupiny), v jednotlivých odvetviach (odvetvové skupiny) a v konkrétnych firmách (skupiny na pracovisku). Základné ciele týchto skupín sú:

1) Praktické:

•    Presadzovať momentálne záujmy členov, riešiť ich problémy formou priamych akcií a pomáhať každému pracujúcemu, ktorý o to požiada.
•    Vyjadrovať solidaritu pracujúcim v sporoch bez ohľadu na krajinu, zabezpečiť pre nich pomoc od čo najväčšieho počtu ľudí a prispievať k väčšej jednote medzi pracujúcimi.
•    Neustále zlepšovať vlastné fungovanie a postupy s cieľom budovať akcieschopnejšiu a efektívnejšiu organizáciu.

2) Vzdelávacie a kultúrne:

•    Pravidelne medzi sebou komunikovať aj po skončení jednotlivých sporov, zhodnocovať, zovšeobecňovať a rozvíjať skúsenosti a poučenia z nich. Deliť sa o ne s ďalšími pracujúcimi na vlastných aj iných pracoviskách či v lokalitách.
•    Byť orientačným bodom a príkladom – svojou činnosťou ukázať, že sme organizácia, na ktorú sa môžu ľudia na pracovisku alebo v lokalite obrátiť pri riešení svojho problému.
•    Propagovať a budovať kultúru solidarity, sebaorganizácie a vlastnej iniciatívy.

ROZŠÍR INFORMÁCIE O (NE)VOLIŤ NESTAČÍ 2012

•    Pošli tento text priateľom a známym.

•    Zdieľaj tento text na sociálnych sieťach a fórach.

•    Rozšír tento text vo forme obojstranného letáku (na stiahnutie vo formáte PDF tu) napríklad v čakárňach, knižniciach, vlakoch a na iných verejných miestach.

•    Vytlač a rozšír dvojstránkový plagát (veľkosť A4 na stiahnutie vo formáte PDF tu) a samolepky (na stiahnutie vo formáte PDF tu); prípadne upravené verzie samolepiek použitých v roku 2006 (na stiahnutie v PDF tu), ktorými sa skrášľovali propagačné tabule politických strán (napríklad takto).

•    Uverejni náš banner (kód v txt) na svojom webe alebo ho použi ako podpis na internetových fórach.

KTO SME

Priama akcia (PA) je organizácia, ktorá sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny pracujúcich zo 16 krajín sveta.

Ako pracujúci máme vlastné záujmy, odlišné od záujmov zamestnávateľov, manažérov a politikov. Chceme ich presadzovať pomocou vlastných organizácií nezávislých od parlamentnej politiky, politických strán, zamestnávateľských a štátnych orgánov, cirkví a odborov.

Členovia PA nemajú jednotné politické názory. Spája nás úsilie zlepšiť podmienky, v ktorých žijeme a pracujeme, a zhoda v metódach, princípoch, fungovaní a cieľoch organizácie. Nie sme ani nechceme byť klasický odborový zväz, hoci sa usilujeme plniť viaceré funkcie, ktoré by podľa nás mali plniť odbory, t.j. predovšetkým obhajovať záujmy pracujúcich na základe ich aktívnej účasti.

Kto teda sme? Sme bežní ľudia; presnejšie tá časť pracujúcej triedy, ktorá sa organizuje a usiluje sa dosiahnuť svoje ciele.

Viac informácií o Priamej akcii nájdeš tu: Stanovy Priamej akcie – ciele, metódy, princípy a fungovanie